Viktor Dyk

Viktor Dyk (* 31. december 1877, Pšovka u Mělníka[1] – † 14. máj 1931, Lopud, Chorvátsko[2]) bol významný český básnik, prozaik, dramatik, publicista a nacionalistický politik, jeden z predstaviteľov tzv. generácie anarchistických buričov.

Viktor Dyk
Osobné informácie
Narodenie31. december 1877
 Pšovka u Mělníka
Úmrtie14. máj 1931 (53 rokov)
 Lopud, Chorvátsko
ManželkaZdenka Hásková (1928 – 1931)
Dielo
Obdobie1897 – 1929
Odkazy
Viktor Dyk
(multimediálne súbory na commons)
 Literárny portál
 Biografický portál

Životopis

Narodil sa v Pšovce pri Mělníku. Navštevoval gymnázium v Žitnej ulici v Prahe, kde bol jedným z jeho učiteľov Alois Jirásek. Potom vyštudoval Právnickú fakultu Karlovej univerzity. Po celý život však pôsobil ako novinár a spisovateľ.

Od roku 1907 až do svojej smrti spolupracoval na redigovaní časopisu Lumír. V rokoch 1910 – 1914 redigoval tiež časopis Samostatnost.

Počas prvej svetovej vojny sa zúčastnil protirakúskeho odboja a bol väznený kvôli svojej literárnej činnosti (1916 – 1917) vo Viedni. Od roku 1918 bol redaktorom Národních listů.

Dykova politická činnosť začala v roku 1911, keď sa stal členom Štátnoprávnej pokrokovej strany a neúspešne za túto stranu kandidoval vo vinohradskom volebnom obvode do Ríšskej rady. V roku 1918 sa podieľal na založení Československé národní demokracie. V roku 1920 za túto stranu získal kreslo v Národnom zhromaždení[3] a v roku 1925 v senáte.[4] Mandát obhájil v roku 1929. V senáte zotrval do svojej smrti v roku 1931, nahradil ho Jan Kapras.[5]

Bol pravicovo a nacionalisticky orientovaný. Patril medzi najvýraznejších prvorepublikových odporcov tzv. politiky Hradu, a predovšetkým jej tvorcov T. G. Masaryka a Edvarda Beneša. Príležitostne písal do časopisu Vlajka.

V roku 1928 sa po dvadsaťsedemročnej známosti oženil so spisovateľkou a novinárkou Zdenkou Háskovou.[6]
Bol vášnivým a uznávaným šachistom, členom Českého spolku šachovního. Jeho blízkym priateľom bol prvý český veľmajster Oldřich Duras, ktorému venoval niekoľko básní, vrátane jednej, ktorú napísal v nemčine.[7] Niekoľko záznamov Dykových partií (oi. práve s Durasom a s Richardom Rétim) sa dochovalo a sú dostupné i na internete.[8]

Zomrel na srdcový infarkt pri kúpaní v Jadranskom mori v blízkosti juhoslovanského ostrova Lopud.

Je pochovaný v Prahe na Olšanských hřbitovech.

Citát
„ Náhle slyšíme hlas: "Dyk se utopil!" A vzápětí sto hlasů – či jich bylo tisíc? – propuká v bouřlivé volání, které jako by se mísilo s ozvěnou. "Dyk se utopil! Viktor Dyk je mrtev!" Je snad zbytečné líčit naše ohromení. Nebyli jsme schopni slova. Dav utichl a mlčky nás vedl do malé, nízké místnosti, v níž ležel na stole Dyk, přikryt prostěradlem. Kdosi zvedl lucernu, abychom na něj lépe viděli. – Smrt už odešla, z jeho tváře zmizela hrůza a utrpení, zůstalo jen ticho, to těžké, mramorové ticho, které padá na srdce živých...Takový byl konec básníka Deváté vlny. “
– Zdeněk Štěpánek[9]

Dielo
Pamätník Viktora Dyka v Mělníku
Pamätná tabuľa na dome v dnešnej Dykovej ulici, v ktorom Viktor Dyk v rokoch 1904 až 1931 žil
Hrob Viktora Dyka, Olšanské hřbitovy

Poézia
  • A porta inferi (1897, latinsky Od brány pekelnej, raná subjektívna lyrika, názov podľa latinského žalmu spievaného pri pohreboch)
  • Síla života (1898)
  • Marnosti (1900)
  • Satiry a sarkasmy (1905, politická satirická poézia)
  • Milá sedmi loupežníků (1906, lyrickoepická poéma (balada), formou dialógu, kult sily a vášne, vplyv romantizmu a anarchizmu)
  • Pohádky z naší vesnice (1910, politická satirická lyrika)
  • Giuseppe Moro (1911)
  • Zápas Jiřího Macků (1916)
  • Noci chiméry (1917, subjektívna lyrika)
  • Devátá vlna (1930, melanchólia, predtucha smrti)

Nasledujúce štyri zbierky patria do tzv. vojnovej tetralógie, ktorej hlavnou myšlienkou je národná (štátna) samostatnosť. Dyk sa nechal inšpirovať 1. svetovou vojnou. Vyzýva k odvahe. Vyjadruje tiež obavy o osud národa a varuje pred zradou.

Próza
  • Stud (1900, poviedka)
  • Hučí jez a jiné prózy (1903)
  • Konec Hackenschmidův (1904, román, 3. diel tetralógie)
  • Prosinec (1906, román)
  • Prsty Habakukovy (1906, román)
  • Píseň o vrbě (1908, zbierka poviedok)
  • Příhody (1911, zbierka poviedok)
  • Krysař (1915, novela, ktorá čerpá zo staronemeckej povesti.)
  • Tajemná dobrodružství Alexeje Iványče Kozulinova (1923, poviedka, vydaná neúplne časopisecky 1915, dopísaná v roku 1922; dve pôvodne skonfiškované kapitoly, po 1915 stratené a autorom pre knižné vydanie nepoužité, boli vydané až posmrtne 1931 – 32)
  • Tichý dům (1921, poviedka)
  • Zlý vítr (1922, zbierka poviedok, napísané 1905)
  • Prsty Habakukovy (1925, román)
  • Můj přítel Čehona (1925, poviedka)
  • Dědivadelní hra (1927, poviedka pre mládež)
  • Holoubek Kuzma (1928, poviedka)
  • Soykovy děti (1929, román)

Politická literatúra
  • Ad usum pana presidenta republiky (1929 – kniha kritizujúca politiku Beneša, Masaryka a celé skupiny okolo „Hradu“)
  • O národní stát (vydané posmrtne v rokoch 1932 – 1938, 7 zväzkov, súbor Dykovej politickej publicistiky z rokov 1917 – 1931)

Dráma
  • Epizoda (1906)
  • Posel (1907, divadelná hra, 1. diel zamýšľanej a dramatickej trilógie)
  • Zmoudření Dona Quijota (1913)
  • Veliký mág (1914)
  • Zvěrstva (1919)
  • Ondřej a drak (1919)
  • Revoluční trilogie (1921)
  • Napravený plukovník Švec (1929, divadelná hra, zastáva sa v nej Rudolfa Medeka)

Pamäti
  • Vzpomínky a komentáře (1927)

Libreto

Referencie
  1. Matriční záznam o narození a křtu
  2. Parlamentní zastoupení Čsl. národní demokracie v III. voleném Národním shromáždění, Národní listy, 10. 11. 1929, s. 1.
  3. jmenný rejstřík [online]. Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2011-12-01]. Dostupné online.
  4. jmenný rejstřík [online]. Senát Parlamentu Českej republiky, [cit. 2011-12-01]. Dostupné online.
  5. jmenný rejstřík [online]. Senát Parlamentu Českej republiky, [cit. 2011-12-01]. Dostupné online.
  6. Viktor Dyk [online]. spisovatele.cz, [cit. 2014-04-12]. Dostupné online.
  7. PROKOP, F. J.: Duras vítězí, Praha, 1944
  8. The chess games of Viktor Dyk
  9. ŠTĚPÁNEK, Zdeněk. Herec. Praha: Mladá fronta, 1964, str. 187–8

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Viktor Dyk

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Viktor Dyk na českej Wikipédii.


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.