Zelený štvrtok

Pri dopoludňajšej liturgii (ktorá sa koná iba v katedrálach) biskup žehná oleje katechumenov, chorých a krizmu. Večernou liturgiou sa začína veľkonočné trojdnie. Pripomína sa pri nej posledná Ježišova večera, ustanovenie eucharistie a Ježišovo umývanie nôh jeho učeníkov.

Naposledy pred Veľkou nocou pri večernej omši zaznejú zvony. Zvuk zvonov až do Veľkej noci nahrádzajú rapkáče a klapačky.

Názov vznikol prešmyčkou nemeckého názvu Greindonnerstag (plačlivý štvrtok) na Gründonnerstag (Zelený štvrtok), pretože niekedy sa v tento deň konalo zmierenie kajúcnikov. Biskup ich rozhrešil a prijal do spoločenstva veriacich.

V tento deň na niektorých miestach sa používalo rúcho zelenej farby a aj zvyk požívať v tento deň veľa zeleniny podporovali názov tohto dňa.

Pamiatka Pánovej večere

Kristus umýva nohy apoštolom. Ruská ikona, Pskovská škola, 16. stor.

Večerná omša sa slávi na pamiatku Pánovej večere. V liturgii Zeleného štvrtka sa už začína akoby slávenie Veľkého piatku. Ustanovenie Eucharistie predstavuje pre veriace zhromaždenie takú radosť, že na chvíľu zabúdajú na smútok a vážnosť Veľkého týždňa a spievajú slávnostné Glória. Od tohto chválospevu organ i zvony utíchnu až do Vigílie zmŕtvychvstania Pána. Umývanie nôh učeníkom, ustanovenie Eucharistie pri Poslednej večeri, Ježišova modlitba na Olivovej hore v Getsemanskej záhrade a napokon jeho zajatie, sú hlavnými témami večera a noci. V slávení večere je zjavné, čo znamená Ježišovo utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie pre neho samého i pre veriacich. Ježiš ohlasuje svoju smrť a vysvetľuje jej zmysel.

Na Veľký štvrtok sa sprítomňuje Ježišova tajomná (tzv. posledná) večera a s ňou súvisiace udalosti – umytie nôh učeníkom, Judášova zrada a Ježišova veľkňazská modlitba. Oslavuje sa ustanovenie eucharistie a kňazstva.

Ráno sa slúži utiereň (väčšinou len v monastieroch). Už na utierni sa číta evanjelium o tajomnej večeri (Lk 22, 1 – 39).

Najdôležitejšou bohoslužbou dňa je večiereň s liturgiou svätého Bazila Veľkého. Tá je sprítomnením Ježišovej večere s apoštolmi, keď bola ustanovená eucharistia. Na túto udalosť a následnú Judášovu zradu sa sústreďujú aj menlivé časti bohoslužby (stichiry) a čítania. Evanjelium na liturgii (Mt 26, 1 – 20 + Jn 13, 3 – 17 + Mt 26, 21 – 39 + Lk 22, 43 – 44 + Mt 26,40 – 27,2) zachytáva nasledovné udalosti:

• plány veľkňazov zabiť Ježiša
• hostina v Betánii a pomazanie Ježiša myrom
• Judášov plán zrady
• umytie nôh apoštolom
• večera s apoštolmi
• predpoveď Petrovej zrady
• modlitba v Getsemanskej záhrade
• Judášova zrada a zajatie Ježiša
• súd pred židovskou veľradou
• vydanie Ježiša Pilátovi
• Petrovo zapretie

Tajomná (posledná) večera

Namiesto hymnu My cherubínov…, pričastenu a spevu Nech sa naplnia… sa spieva hymnus Prijmi ma dnes, Boží Synu, za spoločníka na svojej tajomnej večeri… (Véčeri tvojejá tajnýja…) Počas tejto liturgie sa v byzantskom obrade zvykne posvätiť myro (krizma) a antimenziony (posvätiť ich môže len biskup). Po jej skončení sa koná obrad umývania nôh.

V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je ale zvykom, že biskupi v katedrále ráno slávia liturgiu svätého Jána Zlatoústeho spolu so všetkými kňazmi svojej eparchie. Počas nej sa posviaca myro (krizma) a antimenziony. V jej závere (po zaambónnej modlitbe) sa koná obrad umývania nôh. Diakon alebo jeden z kňazov číta evanjelium (Jn 13, 1–17), biskup si počas toho vyzlieka sakos a omofor, opáše sa plátenou zásterou a postupne umýva nohy 12 kňazom.

Neskoro večer sa zvyknú slúžiť ešte tzv. Strasti – utiereň s čítaním dvanástich evanjelií o utrpení Ježiša Krista. Táto bohoslužba už liturgicky patrí do Veľkého piatku.

• Andrej Škoviera: Veľký týždeň a Pascha. Komentár k bohoslužbám, čítaniam a sviatku.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Великий четверг na ruskej Wikipédii.

• Zvyky Zeleného štvrtka