Pôstne obdobie
Rímskokatolícka cirkev
V rímskokatolíckej cirkvi je obdobie roka liturgicky nazývané pojmom pôstne obdobie umiestnené pred Veľkou nocou a trvá 40 dní – začína sa v Popolcovú stredu a končí sa Veľkým piatkom. Do pôstnych dní sa v západnom obrade nerátajú nedele. Podľa pôstneho poriadku Rímskokatolíckej cirkvi sú dni prísneho pôstu predovšetkým Popolcová streda a Veľký piatok, keď je prikázané zdržiavať sa mäsitých pokrmov a je dovolené iba raz za deň sa dosýta najesť.[1] V rámci rozjímania nad utrpením Krista sa počas neho modlia napríklad krížové cesty počas piatkov.
Byzantský obrad
V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi existuje viacero pôstnych období: Veľký pôst, filipovka, petro-pavlovský pôst a uspenský pôst. Veľký pôst časovo približne zodpovedá rímskokatolíckemu pôstnemu obdobiu pred Paschou (začína sa však trocha skôr a nezarátavajú sa doňho soboty a nedele), ale výrazne sa od neho líši pôstnou disciplínou, obsahovo i liturgicky.