Uspenský pôst

Uspenský pôst alebo Spasivka (ľudovo) alebo Pôst pred Zosnutím Bohorodičky alebo aj Pôst Bohorodičky je jedným z pôstnych období kresťanských cirkví byzantského obradu.

Toto pôstne obdobie trvá od 1. do 14. augusta a veriaci sa ním pripravujú na sviatok Uspenia, čiže Zosnutia našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny (15. augusta), resp. na sviatky Zosnutia a Premenenia Pána.

Prvé svedectvo o pôste v tomto období je od sv. Leva I. Veľkého (okolo r. 450), definitívnu podobu Uspenský pôst získal na cirkevnom sneme v Konštantínopole v roku 1166.

Pôvodné pôstne predpisy Uspenského pôstu sú nasledovné:

  • v pondelok, stredu a piatok výhradne nevarená rastlinná strava bez oleja
  • v utorok a štvrtok varená rastlinná strava bez oleja
  • v sobotu a nedeľu rastlinná strava s olejom a vínom.

Na sviatok Premenenia Pána (6. augusta) je dovolené jesť aj rybu.

V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku počas Uspenského pôstu je záväzné postiť sa tak ako bežne cez rok, zachovávanie tohto pôstu je teda ponechané na osobné rozhodnutie každého veriaceho.

Zdroje
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.