Pôst

V kresťanstve má pôst význam pokánia a vnútorného očisťovania, ale aj význam prípravy a očakávania. Z tohto dôvodu sa kresťania postia pred významnými sviatkami (napríklad pred Veľkou nocou, Narodením Pána), ale aj pred prijímaním eucharistie (tzv. eucharistický pôst). Pôstna disciplína v jednotlivých cirkvách sa značne líši. Vo východných cirkvách zvykne byť prísnejšia ako u rímskokatolíkov.

Kresťanstvo má viacero pôstnych období cez rok, hlavné pôstne obdobie (vo východných cirkvách nazývané Veľký pôst) je štyridsať dní pred Veľkonočnými sviatkami. Štyridsaťdenným pôstom sa kresťania pripravujú na slávenie najdôležitejších sviatkov kresťanstva. Jeho dĺžkou si pripomínajú Ježišov štyridsať dní trvajúci čas strávený na púšti, keď sa pôstom pripravoval na svoje verejné vystúpenie, ale aj štyridsaťročné putovanie Izraelitov po púšti pred vstupom do zasľúbenej zeme a aj Mojžišov a Eliášov Štyridsaťdenný pôst.

Pôstne obdobie sa v rímskokatolíckej cirkvi (teda v západnom obrade) začína Popolcovou stredou a končí sa Veľkým piatkom. Do pôstnych dní sa v západnom obrade nerátajú nedele.

Podľa pôstneho poriadku Rímskokatolíckej cirkvi sú dni prísneho pôstu predovšetkým Popolcová streda a Veľký piatok, keď je prikázané (bez možnosti nahradenia iným skutkom pokánia):

I. zdržiavať sa mäsitých pokrmov

(je záväzný od 14. roku veku do konca života)

(rodičia sa však majú starať, aby aj deti boli vychovávané k pravému zmyslu pokánia).

II. je dovolené iba raz za deň sa dosýta najesť

(záväzný od 18. roku veku do začatia 60. roku veku)

(V Cirkvi sa traduje úzus raz dosýta a dvakrát do „polosýta“.)

Dôsledkom tohto pôstu je, že človek musí pociťovať hlad a stav nenasýtenosti.

Vážne chorí, diabetici alebo tehotné ženy tento pôst (č. II) z dôvodu zdravotných obmedzení nemusia zachovávať, čiže chorí môžu jesť viackrát za deň bez obmedzenia.

Pôst od mäsitých pokrmov (č. I) však treba zachovať, pokiaľ na to nie je mimoriadne vážny dôvod.

Za pôstny deň sa považuje každý piatok v roku mimo veľkých sviatkov.

Sviatky, ktoré rušia pôst - v prípade že pripadnú na piatok, nemusí sa vykonať skutok pokánia:

• 1.1. Bohorodičky Panny Márie
• 6.1 Zjavenie Pána
• 19. 3. sv. Jozefa
• Najsvätejšieho srdca Ježišovho - piatok po slávnosti Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi
• 24. 6. Narodenie svätého Jána Krstiteľa
• 29.6. Svätých Petra a Pavla
• 5. 7. Svätých Cyrila a Metoda, slovanských vierozvestov
• 15.8. Nanebovzatie Panny Márie
• 15. 9. Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska
• 1. 11. Všetkých svätých
• 8.12. Nepoškvrnené počatie Panny Márie

Pôstny úkon je v piatok (mimo Veľký piatok) ľubovoľný. Môže to byť:

1. zdržiavanie sa mäsitého pokrmu,

Mäsitým pokrmom rozumieme: akékoľvek mäso živočíšneho pôvodu okrem rýb a morských plodov, výrobky z mäsa, ktoré obsahujú mäsovú zložku v akomkoľvek pomere (párky, škvarky, mäsové salámy, klobásy, atď). Jedlá pripravované na bravčovej a hydinovej masti (napríklad zelenina, cestoviny, sója) nie sú podľa KBS porušením pôstu. Povolené je konzumovať ryby (v rímskokatolíckej cirkvi sa ryby a morské plody nepovažujú za mäsitý pokrm).

2. zrieknutie sa sladkostí, fajčenia, pitia alkoholu či televízie, koncertu, kina, žúrov, diskotéky, spoločenského programu, alebo inej zábavy...

3. vykonanie nejakého dobročinného skutku (pomoc starým, návšteva chorých,detského domova, pomoc núdznym, chudobným, biednym, postihnutým, trpiacim)

4. iný skutok sebazaprenia/obety/pokánia

5. modlitba navyše: liturgia hodín(breviár), 5 desiatkov svätého ruženca, krížová cesta, iná 15 minútová modlitba, alebo čítanie Biblie aspoň 15 minút.

6. Moderný skutok pokánia:

a, pôst od zábavy na počítači, notebooku, tablete, v mobile,

b, menej chatovania na sociálnych sieťach a viac osobných rozhovorov

c, viac vďačnosti, trpezlivosti, ocenenia druhých, odpustenia, súcitu

d, menej kritizovania, negativity, menej slov, ktoré očierňujú, špinia a zraňujú, menej zatrpknutosti, nepriateľstva, zdeptanosti a beznádeje, neprajnosti a podozrievania, hnevu a pesimizmu, menej pýchy a viac pokory...

Okrem pôstnych období existujú aj jednodňové pôsty, tzv. "kántrové dni".

Na naplnenie obsahu kántrových dní si každý podľa okolností a vlastných možností môže vybrať skutok pokánia alebo dobročinnej lásky, modlitbu, almužnu, ale aj dobrovoľný pôst a to nielen od mäsa.

• jarné kántrové dni (po Prvej pôstnej nedeli) – príprava na pokánie, sviatosť zmierenia a činorodá láska k blížnemu;
• letné kántrové dni (pred Nedeľou Zoslania Ducha Svätého) – prosby za jednotu kresťanov alebo za duchovné povolania;
• jesenné kántrové dni (po sviatku Povýšenia Svätého kríža) – poďakovanie za úrodu;
• zimné kántrové dni (v druhom adventnom týždni) – príchod Kristovho kráľovstva do rodín, duchovná obnova rodín, pokoj a spravodlivosť vo svete (Direktórium 2009, s. 13).

Skutok pokánia by mal človeka "niečo stáť" - čas, sily, hmotné prostriedky, nepohodu...

Podľa nariadení rímskokatolíckej cirkvi je nevyhnutné vykonať každý piatok aspoň jeden z týchto úkonov.[1]

Východné cirkvi počas roka dodržiavajú pôst najmä v stredy a piatky.[2] Gréckokatolíci majú počas roka túto pôstnu disciplínu v súčasnosti zmiernenú a prikázané majú iba zdržiavanie sa mäsitých pokrmov v piatky.[3] Môžu však dodržiavať aj prísnejšie pôvodné pravidlá pôstu. Gréckokatolícka a Pravoslávna cirkev majú počas liturgického roka štyri pôstne obdobia:

• Veľký pôst
• Filipovka
• Petro-pavlovský pôst
• Uspenský pôst

Okrem pôstnych období existujú aj jednodňové pôsty.

Veľký pôst sa vo východných cirkvách (u nás ide o gréckokatolíkov a pravoslávnych) začína pondelkom po Syropôstnej nedeli a končí sa v piatok pred Kvetnou nedeľou. Veľký štyridsaťdňový pôst je najprísnejším a najdôležitejším pôstnym obdobím. Pre gréckokatolíkov na Slovensku je zachovávanie prísnejšej pôstnej disciplíny v ostatných pôstnych obdobiach okrem Veľkého pôstu ponechané na dobrovoľnosti.

Pôsty sú v byzantskom obrade úzko prepojené aj s bohoslužobným a modlitbovým životom, týka sa to najmä Veľkého pôstu. V pôstne dni sú niektoré modlitby doprevádzané veľkými poklonami (metániami), neslávi sa božská liturgia Jána Zlatoústeho ani Bazila Veľkého (tzv. aliturgické dni), iba večiereň, utiereň a ostatné modlitby časoslova (v pondelok, utorok a štvrtok), prípadne aj liturgia vopredposvätených darov (v stredu a piatok).[4]

Na kresťanskom Východe existujú aj niektoré spôsoby zmiernenia pôstu: 1. dovoľuje sa jesť aj víno a olej, 2. dovoľuje sa jesť aj ryba, 3. okrem pôstnej stravy sa jedia aj vajcia a mliečne výrobky, 4. dovoľuje sa jesť všetko.[5] Dni, keď sa namiesto zvyčajného pôstu nepostí (pôst je zakázaný), sa nazývajú voľnice.

Judaizmus má viacero pôstov, napr. na Jom kipur a Tiš’a be-av.

V Starom zákone je pôst akt pokory a pokánia.[6]

V islame sa počas mesiaca ramadán moslimovia zdržiavajú nápojov, jedla, fajčenia i sexu počas dňa, ale v noci tento pôst neplatí a môže sa oslavovať.

V budhizme sa Budha, skôr než dosiahol osvietenie, postil podľa zvyku hinduistických svätcov. Pôst je v Indii prejav sebazaprenia. [6]

• Kynizmus: Pôst je prejav poslušnosti. [6]
• Egypt: Pôst je prejav smútku.[6]
• Pytagoreizmus: Pôst je prejav disciplíny.[6]