Ur
Ur (dnes Tell al-Mukajjar) bol sumerský mestský štát v južnej Mezopotámii. Začiatky mesta sa datujú približne k roku 5000 pred Kr.
Základné články |
---|
Mezopotámia, chronológia, asýriológia |
Geografia |
rieky: Eufrat – Tigris |
dnes: Irak |
oblasti: Sumer, Akkad, Babylonia, Asýria, Mezopotámia |
Ríše, kultúry, obdobia (zhruba chronologicky) |
Jadro Mezopotámie: Obejdská kultúra |
Periféria Mezopotámie: Elam, Urartu, Média, Mitanni, |
Mestá (výber) |
Eridu, Ur, Uruk, Kiš, Lagaš, Nippur |
Dlhý zoznam: Mezopotámia |
Vládcovia |
Kráľovské zoznamy: Sumer, Babylon, Asýria |
Moderné zoznamy: Babylon, Akkad, Aššur, Ur, Kiš, Uruk, Isin, Lagaš, Mari, Ešnunna, Mitanni, Guti |
Jazyk, kultúra, náboženstvo |
klinové písmo |
sumerčina, akkadčina (babylončina, asýrčina), amorejčina, elamčina, churritčina |
Náboženstvo Mezopotámie |
Gilgameš, Nibiru |
Trosky Uru dokazujú, že sú troskami metropoly: troskami vystavaných chrámov a palácov, ľudnatých ulíc a mocných opevnení. Medzi hradbami bolo najmenej osem chrámov, šesť rozľahlých palácov, niekoľko verejných skladísk obilia a posvätných pohrebísk. Pred týmito hradbami boli dva prístavy: západný na Eufrate a severný na umelom kanáli.
V meste Ur využívali v architektúre pálené aj nepálené tehly, omietku a farebné dekorácie. Odtiaľto pochádza aj Soška ženy s vtáčou hlavou, nájdená v najhlbších vykopávkach. Patrí k najstarším plastikám zo súboru sošiek zobrazujúcich ženské božstvá. Na nahom štíhlom trupe majú tieto bohyne vtáčiu alebo hadiu hlavu. Majú zvláštny, naivný a súčasne zlovestný výraz.
Mesto sa spomína v Starom zákone ako rodné mesto Abraháma.[1]
Referencie
- porov. Gn 11,27-32 (svatepismo.sk)