Klinové písmo

Klinové písmo alebo klinopis alebo zriedkavo klinopisné písmo má dve základné definície:

  • 1) písmo, ktorého znaky sú tvorené kombináciou čiar, ktoré majú tvar klinu, resp. neskôr často skôr tvar klinca (čiže tvar čiary zakončenej trojuholníkom alebo zakončenej V-čkom); znaky takéhoto písma teda nie sú tvorené kombináciou napr. bežných čiar, oblúkov či bodiek, ako to býva pri iných písmach.
  • 2) (ISO 15924 to označuje ako sumersko-akkadské klinové písmo): klinové písmo Sumerov a písma, ktoré sú vývojovo (a nie len klinovým výzorom čiar znakov) s ním príbuzné; t.j. za klinové písmo v tomto zmysle sa nepovažuje staroperzské písmo, ugaritské písmo a egyptské klinové písmo (a niekedy ani elamské klinové písmo), hoci aj čiary ich znakov majú typický tvar klinu resp. klinca.
Klinové písmo. Tabuľka z Britského múzea

Vo význame 2 do klinového písma patrí aj celé tzv. protoklinové písmo (3200 - 2700 pred Kr.), ktorého znaky väčšinou (najmä spočiatku) ešte nepozostávali z čiar tvorených klinmi. Je však písmom, z ktorého sa vlastné sumerské klinové písmo (t.j. písmo, ktoré vzniklo okolo 2700 pred Kr.) priamo vyvinulo. Vo význame 1 toto písmo do klinového písma patrí len sčasti – len nálezy, ktoré sú písané čiarami tvaru klinu.

Typ znakov charakteristický pre klinové písmo pôvodne vznikol v sumerskej oblasti na urýchlenie písania na hlinené tabuľky: dovtedajšie znaky, pozostávajúce z čiar a oblúkov, ktoré boli do hliny vrývané ("namaľované"), boli nahradené znakmi, pozostávajúcimi z čiar, ktoré boli do hliny vtláčané paličkou/-kami s klinovitým prierezom. Následne sa však písmo s takýmto typom znakov používalo aj na písanie na iné materiály, napríklad na kameň.

Prehľad

Klinové písmo vzniklo ako tzv. protoklinové písmo (3500 pred Kr. alebo trocha skôr) resp. až ako tzv. vlastné sumerské klinové písmo (2700 pred Kr.). Podrobnosti pozri v článku sumerské písmo. Zo sumerského písma, ktoré bolo spočiatku logografické a ku koncu logofonetické, sa vyvinulo (staro)akkadské písmo, ktoré už bolo skôr slabičné (teda už prevažne fonetické), a z neho viacero ďalších písem. Podrobnosti o vývoji pozri nižšie.

Treba dodať, že je možné, že mezopotámske protoklinové písmo malo starších predchodcov (napríklad) v Turecku a Sýrii okolo 3500 pred Kr., ale toto tvrdenie si ešte vyžaduje ďalší výskum [1].

Okolo polovice 2. tisícročia pred Kr. sa klinovým písmom písala na Blízkom východe diplomatická korešpondencia a klinopis prenikol aj na dvor egyptských faraónov.

Počet znakov písma postupne klesal. Na začiatku (3200 pred Kr.) bolo znakov (vtedy logogramov) asi 900 (staršie sa odhadovalo 2000). Na začiatku 2. tisícročia bolo znakov okolo 500 a okolo roku 500 pred Kr. ich bolo už len asi 400 – 350.

Sumersko-akkadské klinové písmo (v širšom zmysle) bolo počas Novoasýrskej ríše, presnejšie od 6. stor. pred Kr. nahradzované aramejským písmom, udržalo sa do 2. stor. pred Kr. a vo veľmi obmedzenej miere do druhého storočia po Kr. Následne po stáročia ľudia zabudli, čo klinové znaky znamenajú a v 19. storočí bolo potrebné (počnúc staroperzským písmom) klinové písma rozlúštiť ako neznáme písma.

Delenie

Delenie prevažne geografické

Klinové písma sa delia nasledovne:

  • sumersko-akkadské písmo v širšom zmysle (*) (klinové písmo v užšom zmysle)
    • sumersko-babylonské písmo
      • sumerské písmo
      • asýrsko-babylonské písmo v širšom zmysle (**) (babylonsko-asýrske písmo v širšom zmysle (**), akkadské písmo v širšom zmysle)
        • akkadsko-babylonské písmo
          • staroakkadské písmo (akkadské písmo v užšom zmysle)
          • babylonské písmo v širšom zmysle
            • starobabylonské písmo (babylonské písmo v užšom zmysle)
            • novobabylonské písmo
        • asýrske písmo v širšom zmysle
          • staroasýrske písmo (kappadócke písmo) – patrí aj (skôr) pod maloázijské klinové písma
          • asýrske písmo v užšom zmysle
            • stredoasýrske písmo
            • novoasýrske písmo
    • sýrsko-mezopotámske písmo
    • eblianske písmo (eblitské/eblaitské klinové písmo)
    • maloázijské klinové písma
      • chetitské klinové písmo v širšom zmysle : [2]
        • chetitské klinové písmo v užšom zmysle
        • luvijské klinové písmo
        • palajské písmo
        • chattijské písmo (protochattijské písmo)
      • churritské písmo
      • urartské písmo
    • elamské klinové písmo
      • staroelamské klinové písmo
      • stredoelamské klinové písmo
      • novoelamské klinové písmo
    • médske písmo
  • ugaritské písmo
  • staroperzské písmo (perzské klinové písmo, perzské achájmenovské písmo, perzské slabičné písmo)
  • egyptské klinové písmo

Poznámky:

(*) Sumersko-akkadské písmo v užšom zmysle je (a) sumerské písmo a staroakkadské písmo, (b) len staroakkadské písmo, (c) (čisto technicky by sa mohlo myslieť aj) sumerské písmo a akkadské písmo v širšom zmysle
(**) Asýrsko-babylonské/babylonsko-asýrske písmo v užšom zmysle zahŕňa len babylonské a asýrske písmo.

Chronologické delenie

H. Jensen delil vývin sumersko-babylonského písma nasledovne:

  • piktografické nápisy na kameni z nálezísk v Uruku, Kiši, Džemdet Nasre a Šuruppaku-Fáre (pred 25. storočím pred Kr.)
  • prechod ku klinovým tvarom písma na hlinených tabuľkách v tzv. starosumerskom období — texty z Lagaša (25.—24. storočie pred Kr.)
  • klinové písmo hlinených tabuliek (2300—1800 pred Kr.)
  • zavedenie klinového písma do nápisov na kameni v Chammurapiho období (1800—1700 pred Kr.)
  • nástup kurzívnych tvarov, t. j . kassitské obdobie (1650—1250 pred Kr.)
  • asýrske klinové písmo (1250—600 pred Kr.)
  • novobabylonské klinové písmo (od 600 pred Kr. do začiatku nášho letopočtu)


D. Diringer delil vývin sumersko-babylonského písma (bez protoklinového písma) nasledovne:

  • staroakkadské obdobie — obdobie tretej dynastie Uru (od polovice 25. storočia pred Kr. do 21. storočia pred Kr.)
  • starobabylonské obdobie (19.—17. storočie pred Kr.)
  • kassitské obdobie (od 17. storočia pred Kr. do roku 1171 pred Kr)
  • obdobie asýrskej nadvlády (12.—7. storočie pred Kr.)
  • novobabylonské obdobie (6. storočie pred Kr.)
  • obdobie renesancie a zániku klinopisu (3. storočie pred Kr.—1. storočie pred Kristom)

Vývoj a vznik jednotlivých klinových písem

Z vývojového hľadiska jednotlivé vyššie uvedené písma súvisia nasledovne:
Z protoklinového písma sa vyvinulo sumerské klinové písmo, z neho staroakkadské písmo a z neho zas:

  • starobabylonské písmo, z ktorého sa vyvinulonovobabylonské písmo
  • staroasýrske písmo (kappadócke písmo)
  • sýrsko-mezopotámske písmo, z ktorého sa vyvinulo
    • chetitské klinové písmo v širšom zmysle
    • churritské písmo
    • asýrske písmo v užšom zmysle, z ktorého sa vyvinulo urartské písmo (ovplyvnené aj churritským písmom)
  • čiastočne: elamské klinové písmo

Z elamského klinového písma (ktoré sa asi vyvinulo z elamského lineárneho písma a staroakkadského písma či sumerského klinového písma) vzniklo médske písmo.

Pôvod ugaritského písma je nejasný, možné sú vplyvy babylonského/asýrskeho klinopisu, nejakého severosemitského písma, sinajského písma atď.

Pôvod staroperzského písma je nejasný, mohlo vzniknúť z médskeho písma, z novobabylonského písma a môže to byť umelý výtvor (ovplyvnený inými klinovými písmami).

Pôvod egyptského klinového písma je nejasný (menšia časť textov bola ovplyvnená chetitským klinovým písmom, ale najnovšie sa našiel v Egypte list písaný starobabylonským písmom, takže vplyvy sú doložiteľne – aj - odtiaľ) [3].

Zdroje
  1. http://www.metmuseum.org/toah/hd/wrtg/hd_wrtg.htm (publikované v októbri 2004, posledná revízia článku: 2009)
  2. http://books.google.sk/books?id=lPHj37r09EMC&pg=PA42&dq=%22hattian+cuneiform%22&hl=sk&sa=X&ei=A_eeT7X2BYWf-QbJndmCDw&ved=0CDgQ6AEwAQ#v=onepage&q=%22hattian%20cuneiform%22&f=false, str. 42
  3. Radner et al.: The Oxford Handbook of Cuneiform Culture, str. 613
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.