Karlova univerzita

Presný deň založenia univerzity je predmetom sporov, čo sa odvíja od otázky, ktorý z dvoch komplementárnych právnych aktov je primárny z hľadiska jej formálnej existencie. Drvivá väčšina literatúry už od Ottovho slovníka naučného uvádza 7. apríl 1348 ako deň založenia. Menšinový názor však obhajuje 26. január 1347 s touto argumentáciou:

V spore o investitúru získala rímskokatolícka cirkev nezávislosť na štáte. Štát naplno rešpektoval autonómiu Cirkvi, vrátane oprávnenia zakladať vlastné právnické osoby, napr. cirkevné rády. Na potvrdenie svetských imunít cirkevných právnických osôb však bolo zvyčajne nevyhnutné i rozhodnutie svetskej moci. Tak aj pražská univerzita bola ako každá cirkevná korporácia založená rozhodnutím Cirkvi, konkrétne bullou pápeža Klementa VI. vydanou v Avignone 26. januára 1347. Po vzniku univerzity potvrdila exempciu zo svetskej moci listina rímskeho a českého kráľa Karola IV. zo 7. apríla 1348.

Univerzita bola založená ako úplná, t. j. vtedy so všetkými štyrmi fakultami – prípravnou fakultou slobodných umení (dnešnou filozofickou) a pokračovacími fakultami: právnickou, lekárskou a teologickou.

Akademická obec univerzity bola rozdelená na štyri tzv. univerzitné národy: český, bavorský, saský a poľský. V roku 1403 bolo na univerzite zakázané šíriť učenie Johna Wyclifa, ktoré získavalo stále väčšiu popularitu. V roku 1409 upravil kráľ Václav IV. Kutnohorským dekrétom rozhodovacie právomoci v prospech českého národa, čo viedlo k odchodu niektorých profesorov a študentov na univerzitu v Lipsku.

Pražská univerzita pôvodne žiadny názov nemala. Čoskoro sa však vžil názov Univerzita Karlova (Universitas Carolina). Po (nútenom) spojení Karolina a Klementina bola univerzita roku 1654 premenovaná na Univerzitu Karlo-Ferdinandovu (Universitas Carolo-Ferdinandea). V roku 1882 sa zákonom č. 24/1882 r. z. rozdelila na dve časti. Jedna sa nazývala „Česká univerzita Karlo-Ferdinandova“ a druhá „Nemecká univerzita Karlo-Ferdinandova“.

Zákon č. 135/1920 Zb. z. a n., o pomere pražských univerzít, sa potom v § 1 al. 2 stanovilo: „Mená oboch pražských univerzít, ustanovené zákonom zo dňa 28. februára 1882, č. 24 r. z.: „Česká univerzita Karlo-Ferdinandova“ a „Nemecká univerzita Karlo-Ferdinandova“ sa rušia. Českej univerzite vracia sa meno „Univerzita Karlova“. O názve nemeckej univerzity rozhodne sa zvláštnym zákonom.“ Tak sa potom aj stalo – nemecká univerzita sa až do roku 1945 nazývala Deutsche Universität zu Prag (zanikla na základe zákona č. 122/1945 Zb.)

Podľa zákona č. 172/1990 Zb. sa univerzita od roku 1990 nazýva „Univerzita Karlova v Praze“; zákon č. 111/1998 Sb. toto meno potvrdil.

UK pripravuje odborníkov pre širokú oblasť humanitných vied, prírodných vied a vied o umení, ďalej teológov, fyzikov a matematikov, právnikov, diplomatov, lekárov, farmaceutov, filológov, tlmočníkov a prekladateľov, knihovníkov, žurnalistov, učiteľov a i. špecialistov a pracovníkov.

Univerzita mala v roku 2012 okolo 53 000 študentov (z toho cca 8 000 doktorandov) študujúcich v približne 300 študijných programoch, ktoré zastrešovali dovedna 642 odborov. Počet študentov Karlovej univerzity predstavuje približne šestinu všetkých vysokoškolských študentov v Česku. Študenti-cudzinci predstavovali v roku 2011 asi 18 % študujúcich UK. Študentov so občianstvom Slovenskej republiky bolo 7 % (t. j. približne 3 700). Akademických pracovníkov mala univerzita v roku 2012 takmer 4 500.[2]

Finančné výnosy univerzity v roku 2011 dosahovali čiastku 8,4 miliardy českých korún.[3]

Svojej akademickej obci univerzita tiež poskytuje viacero podporných služieb (ubytovanie, stravovanie, knižnice, vydavateľstvo, IT).

• Jozef Kvasnica (1930 – 1992) jadrový fyzik, profesor Karlovej univerzity na Katedre jadrovej fyziky
• Edvard Beneš (1884 – 1948), sociológ, druhý prezident Česko-Slovenska
• Bernard Bolzano (1781 – 1848), matematik a filozof
• Max Brod (1884 – 1968), spisovateľ
• Karel Čapek (1890 – 1938), spisovateľ
• Eduard Čech (1893 – 1960), matematik
• Carl Ferdinand Cori (1896 – 1984), biochemik, nositeľ Nobelovej ceny
• Gerty Coriová (1896 – 1957), biochemik, nositeľ Nobelovej ceny
• Josef Dobrovský (1753 – 1829), filológ a historik
• Jaroslav Heyrovský (1890 – 1967), chemik, nositeľ Nobelovej ceny
• Milada Horáková (1901 – 1950), politička a obeť justičnej vraždy
• Bohumil Hrabal (1914 – 1997), spisovateľ
• Ján Hus (1369 – 1415), náboženský mysliteľ a reformátor
• Jan Janský (1873 – 1921), objaviteľ krvných typov
• Franz Kafka (1883 – 1924), spisovateľ
• Karol I. Habsburský (1887 – 1922), posledný rakúsky cisár
• Egon Erwin Kisch (1885 – 1948), spisovateľ a novinár
• Luboš Kohoutek (* 1935), astronóm
• Jaromír Korčák (1895 – 1989), geograf, demograf a štatistik
• Milan Kundera (* 1929), spisovateľ
• Jan Marek Marci (1595 – 1697), doktor
• George Placzek (1905 – 1955), fyzik
• Miroslav Plzák (1925 – 2010), lekár, spisovateľ
• Jan Evangelista Purkyně (1787 – 1869), fyziológ
• Miloš Sovák (1905 – 1989), lekár, pedagód
• Leoš Středa (* 1963), lekár, pedagóg, spisovateľ
• Ota Šik (1919 – 2004), ekonóm
• Ferdinand Stoliczka (1838 – 1874), paleontológ
• Nikola Tesla (1856 – 1943), vynálezca, fyzik
• Vladislav Vančura (1891 – 1942), spisovateľ
• Max Wertheimer (1880 – 1943), psychológ

• Svatoš, M.: Dějiny Univerzity Karlovy I (1347/48-1622). Karolinum, Praha 1995. ISBN 80-7066-968-3
• Čornejová, I. (ed.): Dějiny Univerzity Karlovy II (1622-1802). Karolinum, Praha 1995. ISBN 978-80-7184-050-3
• Havránek, Jan (ed.): Dějiny Univerzity Karlovy III (1802-1918). Karolinum, Praha 1997. ISBN 80-7184-320-2
• Pousta, Z. – Havránek, J.: Dějiny Univerzity Karlovy IV (1918-1990). Karolinum, Praha 1998. ISBN 80-7184-539-6
• Varsik, B.: Slováci na pražskej universite do konca stredoveku. In: Sborník filosofickej fakulty University Komenského v Bratislave, 1926, roč. IV, č. 45 (7).

• Oficiálna stránka
• Zakládací listina Univerzity Karlovy ze 7. dubna 1348 (český text)