Eduard Čech

Eduard Čech sa narodil v Stračove, v severovýchodných Čechách, 29. júna 1893.

Jeho mimoriadne nadanie pre matematiku sa prejavilo už na Gymnáziu v Hradci Králové, kde zmaturoval s vyznamenaním (1912). Študoval matematiku na filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Cez prvú svetovú vojnu musel narukovať. Pobyt v armáde využil na štúdium ruštiny, nemčiny a taliančiny. Po návrate dokončil univerzitu (1919) a získal spôsobilosť vyučovať matematiku a deskriptívnu geometriu na vyšších stredných školách. V roku 1920 dosiahol doktorát z matematiky. Postupne vyučoval na niekoľkých reálkach v Prahe. V období 1920/21 bol na jednoročnom študijnom pobyte v Taliansku, kde v Turíne intenzívne spolupracoval s G. Fubinim (1879 – 1943). V roku 1923 odišiel do Brna a po prof. M. Lerchovi sa stal mimoriadnym profesorom Masarykovej univerzity.

Riadnym vysokoškolským profesorom sa stal v roku 1928. V Brne oživil matematický život, bol obetavým a láskavým učiteľom, vzorom nesmierne pracovitého, pre matematiku nadšeného človeka. V období 1935/36 pracoval a prednášal v Ústave pre pokročilé štúdiá v Princetone v USA.

Po návrate bol na vrchole svojich tvorivých síl. Založil v Brne seminár z topológie, v ktorom za šesť rokov bolo vytvorených 26 pôvodných vedeckých prác. Od roku 1945 bol menovaný profesorom na prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Venoval sa výchove novej generácie matematikov. Podstatne prispel k vzniku Matematického ústavu ČSAV i Matematického ústavu Karlovej univerzity ako bádateľských centier výskumnej práce v matematike.

V roku 1952 sa stal akademikom ČSAV. Napriek vážnej chorobe (od roku 1956) stále odborne pracoval. Zomrel 15. marca 1960 v Prahe.

Vedeckú prácu začal profesor Čech štúdiom projektívnych diferenciálnych vlastností geometrických útvarov. Spolu s Fubinim publikovali prácu Projektívna diferenciálna geometria (Bologna 1926 – 27) a Úvod do projektívnej diferenciálnej geometrie plôch (Paríž 1931).

Čech sa preslávil prácami v topológii.

Jeho meno sa stalo súčasťou viacerých pojmov z algebraickej i všeobecnej topológie. Po česky vyšli jeho Bodové množiny (1936) a Topologické priestory (1959).

Celková vedecká činnosť akademika Čecha obsahuje 94 pôvodných vedeckých prác, 9 odborných kníh, 7 stredoškolských učebníc. Za výsledky matematickej činnosti dostal štátne ceny (1951 – 1954) i Rád republiky (1958).

Stal sa členom Poľskej akadémie vied (1956).

Vytvoril u nás významné vedecké školy v oblasti diferenciálnej geometrie a topológie.

Medzi jeho žiakov patria B. Pospíšil, J. Novák, O. Borůvka, A. Švec.

Eduard Čech podstatne prispel k modernizácii vyučovania na našich stredných školách a ovplyvnil českú matematickú terminológiu. Zanechal trvalú stopu vo svetovej i v českej matematike.

Výnimočne nadaný a široko rozhľadený matematik, poctivý akademický učiteľ Eduard Čech bol skutočnou ľudskou i matematickou osobnosťou. Mal rád prostých ľudí, bezprostredne reagoval na ich problémy. K ľuďom, ktorí prácu len predstierali, vedel byť milo jedovatý a uštipačný. Akademik Otakar Borůvka charakterizoval E. Čecha slovami: „Po osobnej stránke bol veľkorysý, stojaci vysoko nad malými vecami všedného života, nesmierne pracovitý, často preťažený mnohými vedeckými i verejnými úlohami a predsa sa nikdy nesťažujúci, vzácny človek, s nezvyklým spôsobom myslenia a bystrým postrehom, citlivý skôr k iným než k sebe, starostlivý a láskavý otec rodiny... Eduard Čech bol veľkým človekom, ktorý sa v najvyššej miere zaslúžil o československú matematiku.“^{[chýba zdroj]}

Je známe, že profesor Čech sa vážne zaoberal aj odpoveďami na otázky zo školského vyučovania matematiky. Formuloval štyri princípy pre vyučovanie geometrie (so žiakmi vo veku 11 – 15 rokov):

1. Spracovanie učiva má vzbudzovať čo najväčší záujem, aby sa deti na vyučovanie tešili.
2. Vyučovanie má vytvárať čo najviac príležitostí pre vlastnú aktívnu činnosť žiakov.
3. Konkrétne vecné poznatky treba usporiadať tak, aby sa neskôr vo vyučovaní znovu objavili.
4. Žiaci majú aspoň v ukážkach spoznať, že sa pripravuje niečo pre ďalšie štúdium aj pre pochopenie celej matematickej sústavy.

Často zdôrazňoval, že nezáleží ani tak na tom, čo sa učí, ale ako sa učí. "Nemusíte dokazovať všetko, ale nesmiete nedokazovať nič. Nesmie sa stratiť fakt, že matematika je systém." Dobrý učiteľ učí aj podľa zlej učebnice dobre, dotvára text výkladu, premýšľa nad učivom, vie posúdiť detaily i podstatu.

Eduard Čech uznával, že matematika má nezanedbateľnú vzdelávaciu hodnotu a jej vyučovanie potrebuje aj didaktické podnety. Neraz úprimne radil učiteľom v školách. "Treba viesť žiakov tak, aby sa riadili heslom: Mnoho toho neviem, ale to, čo viem, viem dobre."

• TOMEŠ, Josef, a kol. Český biografický slovník XX. století : I. díl : A–J. Praha ; Litomyšl : Paseka ; Petr Meissner, 1999. 634 s. ISBN 80-7185-245-7. S. 188.
• VOŠAHLÍKOVÁ, Pavla, a kol. Biografický slovník českých zemí : 10. sešit : Č–Čerma. Praha : Libri, 2008. 503–606 s. ISBN 978-80-7277-367-1. S. 549–550.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Eduard Čech

• Eduard Čech v MacTutor History of Mathematics archive