Bohumil Hrabal

Narodil sa v Brne – Žideniciach.

Meno jeho biologického otca nie je uvedené ani v jeho krstnom liste. Keď sa jeho matka Marie vydala (1920) za Františka Hrabala, účtovníka v pivovare v Polnej a neskôr správcu pivovaru v Nymburku, ten prijal Bohumila za vlastného. Hrabal nebol nikdy premiant a viac než o učenie sa zaujímal o pestré dianie v pivovare, najmä o Františkovho brata Josefa Hrabala (slávneho Pepina), ktorý „prišiel na návštevu a zostal do smrti“.

Po maturite na reálnom gymnáziu (1935) študoval na právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, navštevoval však aj prednášky z dejín literatúry, umenia a filozofie. Keďže vysoké školy boli v období okupácie zatvorené, mohol štúdium dokončiť až v roku 1946.

Bohumil Hrabal 1985
foto Hana Hamplová

Počas vojny pracoval ako železničný robotník a výpravca v Kostomlatoch, čo sa (rovnako ako všetky jeho neskoršie profesie) odrazilo aj v jeho literárnej tvorbe. Vystriedal tiež profesie ako poisťovací agent, obchodný cestujúci, od roku 1949 brigádnik v kladenských oceliarňach a po ťažkom úraze pracoval v libeňských zberných surovinách ako balič starého papiera. Neskôr pracoval ako kulisár. Nemalú časť svojho života prežil v pražskej Libni – v ulici Na Hrázi 24/326 (poeticky nazývanej Na Hrázi věčnosti).

Spisovateľom z povolania sa stal až v roku 1963. Po roku 1970 nemohol niekoľko rokov oficiálne publikovať, písal teda do samizdatových a exilových periodík. Roku 1975 uverejnil v časopise Tvoba krátke sebekritické prehlásenie, na ktorého základe mu bolo čiastočne a pod dohľadom cenzúry znova umožnené publikovať.

Mnoho jeho diel vychádzalo v nakladateľstve Pražská imaginace, ktoré vydávalo Hrabala samizdatom od roku 1985. To isté nakladateľstvo vydalo pod editorským dohľadom Václava Kadleca v rokoch 1991 – 1997 Sebrané spisy Bohumila Hrabala v 19 zväzkoch.

Hrabal sa poznal s Jiřím Kolářom, obdivoval svojrazného a predčasne zosnulého maliara, grafika a priemyslového výtvarníka Vladimíra Boudníka a priatelil sa s filozofom Egonom Bondym. Hrabalove knihy boli mnohokrát úspešne sfilmované (napríklad Menzelove Ostře sledované vlaky, ktoré boli ocenené Oskarom) a dostal tiež veľa nakladateľských cien.

Vo svojom diele sa často inšpiroval autentickými životnými skúsenosťami, ktoré s nevšednou umeleckou imagináciou a fantáziou transformoval do svojbytnej grotesknosti, nadsázky a komična, niekedy poznamenaných aj skepsou a čiernym humorom. Vytvoril literárne diela triviálne aj vysoko kultivované, v ktorých sa nevyhýbal ani slangu ani poetizmom. V neskrších prózach nechal zaznieť aj silné melancholické tóny (nie však depresívne).

• V roku 1956 vyšli ako príloha časopisu Zprávy Spolku českých bibliofilů, Hovory lidí a niekoľko ďalších poviedok.

Bohumil Hrabal, namaľovaný medzi svojimi milovanými mačkami na Hrabalovej stene v Prahe-Libni

• Ztracená ulička, 1948
• Hovory lidí, 1956 – dve poviedky, vyšli v Spolku českých bibliofilů
• Skřivánci na niti, 1959 (pripravené na vydanie, ktoré sa neuskutočnilo; 1969 sfilmované r. Menzlom, ale okamžite putovalo "do trezoru")
• Perlička na dně, 1963 – zbierka poviedok
• Pábitelé, 1964 – zbierka poviedok; Pábiteli nazýval osobitých rozprávačov zvláštnym spôsobom milujúcich život, ktorí sa navonok zdajú byť hrubí; v ich rozprávaní (ktoré Hrabal nazýval pábení) sú prvky poetizmu aj surrealizmu; sám Hrabal bol svojho druhu pábitel
• Ostře sledované vlaky, 1964 – novela s témou okupácie, sfilmovaná
• Taneční hodiny pro starší a pokročilé, 1964 – novela skladajúca sa z jednej nekonečnej vety, literárny experiment
• Inzerát na dům, ve kterém už nechci bydlet, 1965
• Kopretina, 1965
• Automat Svět, 1966 – výber z už skôr vydaných poviedok
• Bohumil Hrabal uvádí…, 1967 – antológia jeho obľúbených autorov
• Toto město je ve společné péči obyvatel, 1967 – textová koláž k fotografiám, niekedy tiež pod názvom Toto město je ve společné péči nájemníků
• Morytáty a legendy, 1968
• Domácí úkoly, 1970
• Poupata, 1970 básne a poviedky, náklad bol zničený v skladoch.
• Něžný barbar, 1973
• trilogie Městečko u vody:
  • Postřižiny, 1976 – spomienková próza; 1980 sfilmovaná J. Menzlom
  • Krasosmutnění, 1979
  • Harlekýnovy milióny, 1981
• Bambini di Praga, 1978
• Městečko, kde se zastavil čas, 1978 – spomienková próza
• Každý den zázrak, 1979
• Slavnosti sněženek, 1978 – poviedky
• Obsluhoval jsem anglického krále, (v cudzine 1980)
• Příliš hlučná samota, 1980
• Kluby poezie, 1981
• Něžný barbar, (1981), v Čechách až 1991
• Domácí úkoly z pilnosti, 1982
• Listování ve stínech grafických listů, 1983
• Domácí úkoly z poetiky, 1984
• Vita nuova, 1986 problém česko-nemeckých vzťahov
• Život bez smokingu, 1986
• Proluky, (1987) v Čechách až v r. 1991
• Svatby v domě, (1987) v Čechách až 1991 – autobiografická próza
• Chcete vidět zlatou Prahu?, 1989 - ed. Jaromír Pelc

Bohumil Hrabal a básnik Jaromír Pelc v Kersku 1986

• Kličky na kapesníku, 1989
• Můj svět, 1989
• Tři novely, 1989 obsahuje aj „Obsluhoval jsem anglického krále“.
• Dopisy Dubence (tetralogie) – prúd spomienok prepojený filozofickými úvahami a politickými komentármi
• Barvotisky, 1990
• Krásná Poldi, 1990
• Listopadový uragán, 1990
• Schizofrenické evangelium, 1990
• Kouzelná flétna
• Ponorné říčky, 1991
• Růžový kavalír, 1991
• Aurora na mělčině, 1992
• Večerníčky pro Cassia, 1993
• Texty, 1994 úvahy

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Bohumil Hrabal
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bohumil Hrabal

• bibliografie, obsiahly životopis, fotogaléria a ukážky z diela