Umelý jazyk

Medzinárodný pomocný jazyk (international auxiliary language, IAL, auxlang) by mal slúžiť ku komunikácii ľudí pochádzajúcich z rôznych jazykových prostredí, ktorí potrebujú často komunikovať. Mal by to byt jazyk, ktorý sa dá ľahko naučiť, nie je hovorovo zradný a komunikačne dostupný. Pokusov bolo veľa: v XVII. storočí J. A. Komenský, Marin Mersenne, J. Wilkins, potom v 19. storočí Volapük (Johann Martin Schleyer), Occidental (Edgar de Wahl), Novial (Otto Jespersen); medzi najúspešnejšie patrí Esperanto (L. L. Zamenhof). I tieto jazyky však prechádzajú ďalšími rekonštrukciami. Napríklad veľa užívateľov bolo nespokojných s niektorými javmi v esperante a tak vznikol jazyk ido (potomok). Existuje, a existovalo, mnoho prirodzených IAL (gréčtina a latinčina v Európe, čínština v juhovýchodnej Ázii, arabčina v Prednej Ázii a severnej Afrike). Dnes sa takýmto jazykom celosvetovo stáva angličtina, napriek tomu, že nie je ako mnoho prirodzených jazykov ani ľahko naučiteľná (predovšetkým výslovnosť) a navyše zradná.

IAL môžeme taktiež rozdeliť na písomné jazyky (pasigrafie) a jazyky hovorené (pasilalie). Pasigrafie by mali byť všeobecne zrozumiteľné sady znakov. Dajú sa čítať podľa daného kľúča v každom jazyku, ale nedá sa nimi riešiť problém medzinárodného dorozumievania pre ich ťažkosť a nedostatočné výrazové možnosti (nedá sa nimi hovoriť).

Významní predstavitelia IAL:

• Volapük je prvý medzinárodný umelý jazyk, ktorý bol na vrcholu rozvoje v rokoch 1879 – 1890. Vytvorenie esperanta takmer vytlačilo volapük z užívania. Oživený bol v 30. rokoch. Dnes ním hovorí cca 20 ľudí.
• Esperanto, ktorý aktívne používa asi 2 000 000 ľudí, stovky detí z medzinárodných manželstiev esperantistov dokonca ako rodný jazyk.
• Ido, čo je reformované esperanto. Aktívne ho používa cca 500 ľudí.
• Novial bol sólový projekt reformy ido, ktorého autorom bol dánsky lingvista Otto Jespersen. Po jeho smrti v roku 1943 jazyk prestal byť používaný. Bol však oživený s rozvojom Internetu.
• Occidental, alebo Interlingue, dnes už nevyužívaný umelý jazyk, ktorého autorom bol Estónec Edgar de Wahl.
• Interlingua
• Basic English je 850 špeciálne vybraných anglických slov. Na podobnom princípe, nie však tak prísnom, je založená Wikipédia v zjednodušenej angličtine.
• Slovio je umelý jazyk na základe zobecnenia slovanských jazykov, ktorý v roku 1999 vytvoril Mark Hucko.

V rôznych častiach sveta vzniky žargóny, zmesi z francúzštiny, alebo angličtiny s domorodým jazykom: pidžin, angličtiny s orientálnymi prvkami, ktorý je používaný v južnej a východnej Ázii, lingua franca, okolo Stredozemného mora a lingua géral, negerský a portugalský jazyk, používaný okolo Brazílie.

Projekty redukovaných jazykov sú pokusy zjednodušiť gramaticky latinčinu, alebo gréčtinu a obmedziť ich slovníky. S tým taktiež súviseli pokusy oživiť latinčinu (Latine sine flexione, Latino macaronico). Rovnaké pokusy boli urobené s gréčtinou (Apoléma), s nemčinou (We–de), francúzštinou, taliančinou, španielčinou, angličtinou a slovanskými jazykmi.

Zvláštnu zmienku zasluhuje Basic English z r. 1930, anglický minimálny jazyk. Autorom bol K. Ogden. Slovná zásoba pozostávala z 850 slov a 18 slovies. Slovesá, ktoré neboli v slovníku, sa museli opisovať, čo veľmi komplikovalo reč a dorozumievanie. Projekt bol kúpený britskou vládou a pozastavený.

Vývojom na seba jazyk nabaľuje momentálne spoločenské a kultúrne udalosti a tie premieta do svojej štruktúry, prevažne do slovotvorby a idiomatiky. Či už ide o významné historické momenty (waterloo – výraz pre fatálny neúspech niečoho kedysi veľmi úspešného), prastaré nábožensko-magické tabu (slovenské výrazy zmija a medveď, pravé mená týchto živočíchov boli tabuizované), alebo úsmevné nedorozumenia (novinársky termín kačica), vždy ide o „nesystematické“ zásahy. Takéto zásahy nepostrádajú kúzlo, ale jazyk sa nimi komplikuje. Logický jazyk (logical language, loglang) sa snaží odstrániť z jazyka čo najviac nejednoznačností (prevažne syntaktických), zaviesť pravidelnú gramatickú a slovotvornú deriváciu. Medzi najvýznamnejšie jazyky tohoto typu patria loglan, lojban a klasické yicklamu.

Významní predstavitelia logických jazykov:

• loglan je vedecky skonštruovaný logický jazyk.
• lojban je odvodenina loglanu.

Pre použitie v špecifických podmienkach fabulácie, ako je film, beletria, divadelná hra, počítačová hra, hra na hrdinov a mikronárod, sú vytvárané fiktívne jazyky (fictive language). Medzi skonštruovanými jazykmi patria k tým najúspešnejším, sú totiž používané.

Populárne seriály ako Star Trek, alebo Babylon 5 sa hemžia ľudskými subkultúrami a neľudskými rasami a ich kultúrami a jazykmi (klingončina, ferengičtina atd.) V záplave kníh žánru fantastiky nie je možné zabudnúť na jedinečnú Stredozem J. R. R. Tolkiena (sindarčina, quenijčina, čierna reč atd.) J. R. R. Tolkien vôbec predstavuje vzor jazykového vývojára, človeka ponoreného do navzájom prenikajúcich rovín kráľovstva predstáv a skutočnosti.

Hĺbka rozpracovanosti fiktívneho jazyka môže byť rôzna: ide buď o jednoduché, pomenované jazyky (naming languages), slúžiace na pomenovanie miest a bytostí. Tie sa väčšinou skladajú z niekoľko sto slov a veľmi málo gramatiky. Prepracovanejšie sú diachronické fiktívne jazyky, ktoré majú svoju minulosť a kultúrnu kontinuitu (napr. tolkienovské jazyky), sú hlbšie začlenené do fabuly a tvoria jej neoddeliteľnú súčasť.

Snáď najzvláštnejšou kategóriou fiktívnych jazykov sú jazyky mikronárodné. Mikronárod je skupina ľudí, ktorí sa rozhodli založiť si vlastné spoločenstvo takmer so všetkým. Obvykle sú počiatky mikronárodov v letných hrách na vládcovi rozľahlých lesov a lúk u prarodičov na vidieku, alebo novšie pramení z vplyvu hier na hrdinov (Dungeons and Dragons, D&D). Časom sa stávajú mikronárody skutočným mikroetnikom (najpočetnejší známy mikronárod, Ladonia vo Švédsku, má okolo 2500 príslušníkov, bežnejšie počty sú od troch do dvoch desiatok) s vlastnou históriou, jazykom náboženstvom, tradíciami. Ich jazyky sú síce fiktívne, pretože na začiatku boli väčšinou skonštruované, ale od istého bodu sa stávajú jazykmi prirodzenými. Tak vznikajú nadstavby prirodzeného jazyka (superset language) a nové dialekty (jazyk Talossanov, el glhet Talossán, môže byť zvaný aj nový dialekt provensálčiny).

Volapük bol prvým medzinárodným umelým jazykom, ktorý svojho času dosiahol úspech a naučilo sa ho niekoľko sto tisíc ľudí. Jeho autorom bol Martin Schleyer, ktorý ho uverejnil v roku 1879 a knižne vydal v roku 1880. V roku 1890 hnutie vyvrcholilo, vo svete existovalo takmer 300 spolkov, vyšlo takmer 400 kníh a vychádzalo 25 časopisov. V tom istom roku sa konal tretí zjazd užívateľov Volapüku, na ktorom sa nanajvýš hovorilo po nemecky a taktiež sám autor, a od toho roku sa začal rozpad hnutí. Príčiny neúspechu volapüku boli v jeho ťažkej naučiteľnosti, chyby a nedostatky v štruktúre, organizácii a v nedostatku možnosti vývoja, pretože ten závisel len na jednej osobe, na autorovi samotnom. Vzdelaní volapükisti navrhovali reformy, ktoré Schleyer zamietal. Po tom roku postupne prestali vychádzať časopisy a zanikali spolky.

Ido sa označuje ako „reformované esperanto”. Vzniklo ako reakcia na neochotu meniť samotné esperanto s cieľom vylepšiť ho. V konečnom dôsledku však časté menenia pravidiel jazyka mnohých užívateľov odradilo.

Porovnať rozdiely medzi esperantom a ido sa dá na tejto vete:

• Esperanto: Provizora vortaro Ido–Esperanto, per kiu la similecoj kaj diferencoj de la vortaroj de la du lingvoj povas esti vidataj. (Esperanto)
• Ido: Provizora vortaro Ido–Esperanto, per qua la similesi e diferi di la vortari di la du lingui povas esar vidata. (Ido)