Basic English
Basic English je zjednodušená angličtina s malým počtom slov (850). Tento jazyk vytvoril Charles Kay Ogden a opísal vo svojej knihe Basic English: A General Introduction with Rules and Grammar (Základná angličtina: Všeobecný úvod s pravidlami a gramatikou) vydanej v roku 1930.
Ogden tvrdil: „naučiť sa anglicky trvá sedem rokov, naučiť sa Esperanto sedem mesiacov, a naučiť sa Basic English sedem týždňov.“ Basic English je teda používaná niektorými podnikmi, ktoré potrebujú upraviť zložité knihy pre medzinárodné použitie a jazykovými školami, ktoré chcú poskytnúť svojim študentom základnú znalosť angličtiny v krátkej dobe.
Princípy dizajnu
Ogden sa pokúsil zjednodušiť angličtinu, ponechal ju normálnu pre rodených hovorcov tým, že špecifikoval obmedzenia gramatiky a kontrolovanú malú slovnú zásobu, ktorá využíva rozsiahle parafrázovanie.
Ogden do Basic English nezaradil slova, ktoré môžu byť opísané inými slovami, a snažil sa, aby vybrané slova boli platné v akejkoľvek zemi. Svoj zoznam slov podrobil veľa testom a úpravám. Ogden zároveň zjednodušil gramatiku, ale snažil sa ju nechať prirodzenú pre rodeného hovorcu. Slovná zásoba obsahuje iba 18 slovies, pričom dve z nich, "may" a "will", sú pomocné slovesa. Slovesa sú podla Ogdena „slovným plytvaním“ a môžu viesť k ne správnemu pochopeniu vysloveného. Preto slovná zásoba Basic English obsahuje 600 podstatných mien, 150 prídavných mien (z ktorých 50 je protikladných) a 100 „operátorov“ (zámena, príslovky, predložky, spojky, častice a uvedených 18 slovies).
Ogdenov všeobecný úvod hovorí: „V základnej angličtine nie sú žiadne slovesá, základný predpoklad je, že podstatné meno v angličtine je veľmi jednoduché, ale používanie slovies nie je, odstránenie slovies by bolo vítaným zjednodušením“.
Zoznamy slov
Ogdenove zoznamy slov obsahujú iba korene slov, ktoré sú v praxi rozšírené o definovanú množinu prípon a úplný súbor foriem povolený pre akékoľvek dostupné slovo (podstatné meno, zámeno, alebo obmedzený súbor slovies). 850 základných slov Basic English sa nachádza vo Wikislovníku Zoznam základných anglických slov. Toto jadro je teoreticky dosť pre každodenný život. Avšak, Ogden predpísal, že každý študent by sa mal naučiť ďalší 150-slovný zoznam pre každodennú prácu v určitej oblasti, pridaním zoznamu 100 slov obzvlášť užitočných vo všeobecnej oblasti (napr. veda, verš, biznis, atď.), spolu s 50-slovným zoznamom zo špecializovanejšej podmnožiny tohto všeobecného poľa, aby sa vytvorila základná slovná zásoba 1000 slov pre každodennú prácu a život.
Okrem toho Ogden predpokladal, že každý študent by mal byť oboznámený s (a teda môže preskúmať) len základnú podmnožinu približne 200 „medzinárodných“ slov. Preto by mal študent prvého stupňa absolvovať základnú slovnú zásobu okolo 1200 slov. Realistický všeobecný slovník by mohol obsahovať 2000 slov (jadro 850 slov, plus 200 medzinárodných slov a 1000 slov pre všeobecné oblasti obchodu, ekonómie a vedy). Stačí na štandardnú úroveň angličtiny. Táto slovná zásoba z roku 2000 predstavuje „čo by mal každý študent vedieť". Na tejto úrovni sa študenti mohli začať pohybovať sami.
Ogdenov zoznam zoznam 2000 základných slov a zoznam 1500 špeciálnych anglických slov slúžia ako slovníky pre Wikipédiu základnej angličtiny.
Gramatické pravidla
Ogdenove gramatické pravidlá Basic English pomáhajú prirodzene hovoriť o veciach a udalostiach za použitia 850 slov. Možno ich zhrnúť do týchto základných bodov:
- Množné číslo sa tvorí pomocou koncovky "-s". Ak sa množné číslo tvoria koncovkami "-es" alebo "-ies", potom je nutné tieto koncovky použiť.
- Existujú štyri prípony pre odvodené slová od každého zo 300 podstatných mien: prípony "-er" a "-ing" tvoriaci podstatné mená a prípony "-ing" a "-ed" tvoriaci prídavné mená.
- Príslovky sa tvoria z prídavných mien koncovkou "-ly".
- Stupňovanie sa deje pomocou "more" a "most". Študent by mal poznať a používať koncovky "-er" a "-est".
- Záporné prídavné mená sa tvoria predponou "un-".
- Otázky sa tvoria obrátením slovosledu a pomocným slovom "do".
- Slovesá a zámená sa časujú a skloňujú ako v normálnej angličtine.
- Zložené slová sa tvoria z dvoch podstatných mien (napríklad "milkman") alebo z podstatného mena a slova určujúceho smer (sundown).
- Miery, číslovky, názvy mien (peňazí), mesiace, dni, udávanie času a medzinárodné slová sa používajú v anglickej podobe.
- Používajú sa špeciálne termíny z odvetvia priemyslu alebo vedy, pokiaľ sú nutné pre konkrétny účel, hoci nie sú súčasťou základnej angličtiny.
Kritika
Jedna z kritík základnej angličtiny tvrdí, že znížením počtu slov sa zvyšuje používanie idiómov, ktoré nie sú pre nerodných hovorcoch angličtiny hneď zrejmé. Napríklad výraz make good (idiomaticky "uspieť, naplniť, napraviť", doslova "urobiť dobrým, urobiť dobro") nahrádza sloveso "succeed" (uspieť), zatiaľ čo výraz "make bad" (bad - zlý) nie je náhradou slovesa fail (zlyhať). Angličtina je veľmi idiomatický jazyk: väčšina slovníkov idiómov ich teraz obsahuje okolo 4000. Pre ich porozumenie je potrebné poznať takmer 2000 slov, čo je viac ako dvojnásobok slovnej zásoby základnej angličtiny. Protiargumentom je názor, že študenti angličtiny sa skôr či neskôr budú musieť naučiť túto väčšiu slovnú zásobu a s ňou aj idiómy, a preto nie je na škodu uviesť asymetrické idiómy hneď na začiatku.
Veľkosť slovnej zásoby tiež núti úplne vyradiť značný počet bežných anglických slov, ako napríklad "world" (svet). Navyše sú zachované nepravidelnosti angličtiny v záujme spätnej zameniteľnosti.
Podľa ďalšieho kritického názoru ide o formu jazykového imperializmu, pretože ide o pokus vytvoriť z angličtiny, a prípadne anglofónnych kultúr, štandardnú medzinárodnú kultúru.
Ako učebná pomôcka pre angličtinu ako druhý jazyk bola základná angličtina kritizovaná za výber základnej slovnej zásoby a za jej gramatické obmedzenia.
V roku 1944 publikoval expert Rudolf Flesch článok v časopise Harper's Magazine „Ako základná je základná angličtina?" v ktorom tvrdil: „Nie je to základné a nie je to angličtina." Podstatou jeho sťažnosti je, že slovná zásoba je príliš obmedzená a v dôsledku toho sa text stáva nevhodným a zložitejším, než je nevyhnutné. Tvrdí tiež, že slová v základnom slovníku boli svojvoľne vybrané a poznamenáva, že neexistovali žiadne empirické štúdie, ktoré by poukazovali na to, že jazyk je jednoduchší.
Historické zmienky
Winston Churchill spočiatku podporoval myšlienku využitia základnej angličtiny ako medzinárodného jazyka ako prostriedku na zefektívnenie vojnového úsilia v britských kolóniách, zmienil sa vo svojom prejave na Harvarde v roku 1943. Podľa známej anekdoty mu však bolo vytýkané, že jeho slávny výrok „Blood, toil, tears and sweat“ je v základnej angličtine „Blood, hard work, eyewash and body water“ (v slovenčine krv, ťažká práca, tekutina ktorá umýva oči a voda v tele) čo môže byť nelichotivo dvojznačné; podľa inej verzie „eye water and face water“ (oko-voda a tvár-voda).
Podľa webu Talking to George Orwell pripraveného britským vzdelávacím týždenníkom Times Educational Supplement George Orwell pravdepodobne vo svojej knihe 1984 parodoval základnú angličtinu. Zmienky o newspeaku možno vyložiť ako skrytú kritiku „umelých jazykov“, ktoré boli v čase písania knihy navrhované.
Zdroje
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Basic English na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Basic English na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).