Trulánsky koncil

Trulánsky koncil[1][2][3] (ďalšie názvy pozri nižšie) bol cirkevný koncil uskutočnený v rokoch 691/692 v Konštantínopole. Koncil bol zvolaný byzantským cisárom Justiniánom II. a jeho cieľom malo byť doplnenie disciplinárnych kánonov k rozhodnutiam predchádzajúcich dvoch ekumenických koncilov (Druhý konštantínopolský a Tretí konštantínopolský koncil). Východnou cirkvou je považovaný za súčasť 6. ekumenického koncilu, Katolícka cirkev ho považuje za partikulárny koncil Východnej cirkvi,[4] ktorý na Západe nikdy nebol plne akceptovaný, pretože zavrhol niektoré západné zvyky (kňazský celibát,...). Koncil sa významným spôsobom zaslúžil o dnešnú podobu kánonického práva Pravoslávnych cirkví.[5][1][6]

Trulánsky koncil

Trulánsky koncil v ruskej Ilustrovanej kronike Ivana Hrozného
Dátum691 –
692
III. carihradský II. nicejský
Koncil uznáva/-júPravoslávna cirkev
Koncil zvolalJustinián II.
byzantský cisár
Počet účastníkov215 biskupov, bez účasti Západu
Dokumenty102 kánonov
 Vatikánsky portál
 Historický portál

Názvy
  • názvy končiace na -ánsky(/a): Trul(l)ánsky koncil[1][7], Trul(l)ánsky snem[8][9], Trul(l)ánska synoda[1][10][11] (písané aj s malým t)

Zriedkavo označované aj číslovkou druhý(/á), pretože v tej istej kupolovitej sále sa konal aj Tretí konštantínopolský koncil.[20][21][10][4][22]

  • názvy obsahujúce slovo Trullo: koncil v Trullo,[23], koncil in Trullo[5], synoda in Trullo[24]
  • piatošiesty snem[25], piatošiesty všeobecný snem[26]
  • Quinisextový koncil[27]

latinské názvy:

  • Concilium Trullanum[1], Concilium Quinisextum[4]
  • Quinisext[4], Quinisextum[5]

grécke/z gréčtiny prevzaté názvy:

  • Πενθέκτη Σύνοδος (prepisy: Penthekté Synodos, Penthekti Synodos)
  • Penthekte[27]

Názvy obsahujúce slovo alebo deriváty slova „Trullo“ sa viažu k miestu konania - klenutý kupolový zasadací sál (τρούλ(λ)ος – trul(l)os) v cisárskom paláci. Názvy obsahujúce slovo alebo deriváty slov „Quinisext“ a „Penthekte“ sa viažu k príčine zvolania koncilu - koncil mal doplniť ustanovenia 5. a 6. ekumenického koncilu. (v preklade Piaty-Šiesty koncil)[5]

Priebeh a ustanovenia

Keďže piaty a šiesty ekumenický koncil nevypracovali disciplinárne kánony, zvolal cisár Justinián II. v roku 691 nový koncil. Koncil sa uskutočnil v kupolovitej sále cisárskeho paláca v Konštantínopole a zúčastnilo sa ho 215 biskupov. Západná cirkev sa koncilu oficiálne nezúčastnila, hoci na koncile bol prítomný biskup Bazil z Gortyny, ktorý jurisdikčne podliehal pápežovi, a ktorý sa (avšak nelegálne) prehlásil za pápežského legáta. Koncil prejednával záležitosti kresťanských mravných zásad pre klerikov i laikov, cirkevnú správu a otázky rítu.[24] Výsledkom koncilu bolo 102 kánonov, v ktorých sa výrazne prejavili rozdiely medzi Východnou a Západnou cirkvou. Mnohé z kánonov boli priamo namierené proti tradícii a právu kresťanov jurisdikčne podriadených pápežovi. Východná cirkev napr. odmietla povinný celibát kňazov, držanie pôstu v soboty, či požívanie mlieka a vajec počas Veľkého pôstu. Pápež Sergius I. odmietol kánony podpísať a preto nikdy neboli na Západe plne akceptované.[28][pozn. 1] Koncil potvrdil privilegované postavenie konštantínopolského patriarchu. Z hľadiska disciplinárnych kánonov pre klerikov sa zaoberal: simóniou, odevom kléru, kláštormi a vysviackou klerikov. Medzi ďalšie témy patrili napr. otázky prostitúcie, manumisie otrokov, či umelecké stvárnenie Boha. Zobrazovanie Ježiša Krista bolo obmedzené len na ľudskú podobu[6] (kým na Západe bol zobrazovaný aj napr. ako Baránok Boží). Kánony koncilu sa stali súčasťou Zbierky Trulánskeho koncilu (Collectio Trullana) a platia pre pravoslávnu cirkev dodnes.[1]

Poznámky
  1. Výsledky koncilu/synody bývajú niekedy chybne citované aj ako výsledky 6. ekumenického koncilu a ako také sa im zrejme dostalo čiastočného (nepriameho) uznania pápeža Hadriána I., pozri Trullan Synod. In: The Oxford Dictionary of the Christian Church. Ed. Frank Leslie Cross, Elizabeth A. Livingstone. 3rd. ed. Oxford : Oxford University Press, 1997. 1786 s. ISBN 019211655X, 9780192116550. S. 1644 a Quinisext Council (or Trullan Synod) In: CANER, Daniel F. The Cambridge Dictionary of Christianity. Ed. Daniel Patte. 1. vyd. Cambridge : Cambridge University Press, 2010. ISBN 978-0-521-52785-9, 978-0-521-82096-7. S. 1039

Referencie
  1. VLADÁR, Vojtech. Dejiny cirkevného práva. 1. vyd. Praha : Leges, 2017. ISBN 978-80-7502-238-7. S. 82, 116, 122, 263.
  2. Pavol VI. Sacerdotalis caelibatus. Encyklika o kňazskom celibáte [online]. Preklad Marta Jedličková. Konferencia biskupov Slovenska, [cit. 2020-07-30]. Dostupné online.
  3. Ekumenický aspekt života a diela profesora Mikuláša Russnáka (1878 – 1954) v kontexte súčasného medzináboženského dialógu. Ed. Andrej Slodička, Monika Slodičková. 1. vyd. Prešov : Vydala Prešovská univerzita v Prešove, Gréckokatolícka teologická fakulta, 2010. ISBN 978-80-555-0241-0. S. 40.
  4. Council in Trullo In: Catholic Encyclopedia [online]. www.newadvent.org, [cit. 2020-07-30]. Dostupné online.
  5. Církevní koncily a synody In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 116.
  6. TRULO, COUNCIL IN. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 2126 – 2127. (po anglicky)
  7. Divadelní revue: 1989. Praha : Academia, 1989. Dostupné online. ISBN 978-80-200-0122-1. S. 34, 36. (po česky)
  8. Dr. Jozef Špirko: Cirkevné dejiny (1943) [online]. a-repko.sk, [cit. 2020-07-30]. Dostupné online.
  9. Časopis katolického duchovenstva. [s.l.] : [s.n.], 1921. Dostupné online. S. 31. (po česky)
  10. Slovanské štúdie. Zväzok 1. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1994. ISBN 978-80-85665-57-4. S. 44.
  11. Slovenská archivistika. Zväzok 39 – 40. Bratislava : Slovenská archívna správa, 2004. S. 124.
  12. Journal for Slavonic philology. [s.l.] : České grafické Unie, 2008. Dostupné online. S. 456. (po česky)
  13. Hlídka. [s.l.] : Nákladem Občanské tiskárny, 1902. Dostupné online. S. 423. (po česky)
  14. NOVÝ, Rostislav. Slavníkovci ve středověkém písemnictví. [s.l.] : Vyšehrad, 1987. Dostupné online. S. 385. (po česky)
  15. BIEDERMANN, Hans. Lexikón symbolov. [s.l.] : Obzor, 1992. Dostupné online. ISBN 978-80-215-0217-8. S. 31.
  16. DRAHOMÍR, Suchánek; VÁCLAV, Drška. Církevní dějiny: Antika a středověk. Praha : Grada Publishing, a. s., 2013. ISBN 978-80-247-3719-5. S. 109. (po česky)
  17. ŠKOVIERA, Andrej. Svätí slovanskí sedmopočetníci. 1. vyd. Bratislava : Slovenský komitét slavistov. Slavistický ústav Jána Stanislava, 2010. ISBN 978-80-85581-49-2. S. 73.
  18. ŠPERA, A. M.. Z dejin cirkve. [s.l.] : Slovenské socialistické nakladatel̕ské društvo, 1910. Dostupné online. S. 50.
  19. SOLOVJOV, Vladimir Sergejevič. Rusko a univerzálna cirkev. Bratislava : Ústav pre vzt̕ahy štátu a cirkví, 2000. Dostupné online. ISBN 978-80-968477-4-7. S. 37.
  20. Celibát In: iencyklopedie.cz [online]. [Cit. 2020-07-30]. Dostupné online.
  21. Celibát [online]. revue.theofil.cz, [cit. 2020-07-30]. Dostupné online. (po česky)
  22. STICKLER, Cardinal Alphonso. The Case for Clerical Celibacy: Its Historical Development and Theological Foundations. [s.l.] : Ignatius Press, 1995. Dostupné online. ISBN 978-0-89870-533-1. S. 70. (po anglicky)
  23. Bratislava. Časopis pro výzkum Slovenska a Podkarpatské Rusi (Učená spoločnost Šafařikova.), 1935, roč. IX., s. 334. Dostupné online. (po česky)
  24. ZÁSTĚROVÁ, Bohumila. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 104, 494.
  25. Justinián II. Rinotmétos In: Encyclopaedia Beliana [online]. Slovenská akadémia vied, [cit. 2020-07-30]. Dostupné online.
  26. BOUMIS, Panagiotis I. Kanonické právo Pravoslávnej cirkvi. Preklad Georgios Pan Kountouris. 1. vyd. Prešov : Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 1997. Z gr. originálu Kanonikon Dikeion. ISBN 80-88885-21-3. S. 35.
  27. ZAVIŠ, Monika. Teoretické východiská postojov k interrupcii a prax u prvotných kresťanov. Testimonia theologica (Bratislava: Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave), 2014, roč. VIII, čís. 2, s. 180. Dostupné online [cit. 2020-07-30]. ISSN 1337-6411.
  28. Quinisext Council In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2020-07-30]. Dostupné online. (po anglicky)

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.