Trojanský monastier

O dávnej histórii monastiera neexistuje veľa informácií a nie je dokázané, či monastier existoval už v období stredoveku. Väčšina odborníkov sa prikláňa k názoru, že bol postavený začiatkom 17. storočia. Hovorí sa, že bol založený neznámym mníchom, ktorý prišiel z mníšskej republiky Athos a na brehu rieky Černi Osăm postavil malý drevený chrám Narodenia Bohorodičky.

V strede 18. storočia igumen Christofor urobil prvú prestavbu, ktorá sa týkala chrámu aj budov okolo a niekedy v druhej polovici 18. storočia igumen Pachomij postavil na mieste starého chrámu nový, ktorý bol následne rozšírený v roku 1812. História kláštora v období medzi 17. a 19. storočím je neustály kolobeh pogromov a lúpeží, ktorých sa dopúšťali osmanskí okupanti. Monastier prežil len vďaka húževnatosti a odhodlaniu tamojších mníchov, ako aj vďaka podpore po slobode túžiacich bulharských obyvateľov okolitých horských dedín a kolíb. Keďže sa mnísi chceli vyhnúť neustálemu okrádaniu zo strany lovečských gréckych biskupov, ktorí mali kláštor v správe, veľakrát sa pokúšali dosiahnuť nezávislosť od miestnych biskupov. To sa im podarilo v roku 1830, kedy ich podporil konštantínopolský patriarcha a monastier sa stal stauropigiálnym.

Po dobu celej svojej existencie bol kláštor lokálnym strediskom osvety a gramotnosti. Dochovali sa rukopisy miestnych mníchov z 18. a 19. storočia a už v polovici 18. storočia tu fungovala kláštorná škola. V roku 1835 bol postavený nový kláštorný chrám a boli aj rozšírené ubikačné budovy a postupné rozširovanie kláštora až do dnešného vzhľadu pokračovalo až do konca 19. storočia. Ako v mnohých iných bulharských monastieroch, aj tu nachádzali v období bulharského národného obrodenia útočisko a úkryt národní buditelia, medzi nimi aj bulharský národný hrdina a revolucionár Vasil Levski.[2][3]

Monastiersky komplex pozostáva z troch dvorov: severný je administratívny, stredný je hosťovský a južný v ktorom stojí aj budova chrámu je takzvaný modlitebný. Ubikačné budovy sú dvoj, alebo trojposchodové a boli (v súčasnej podobe) vystavané v rokoch 1835 – 1855 v bulharskom obrodeneckom štýle.

Najvýznamnejšou budovou komplexu je chrám Zosnutia Bohorodičky postavený v roku 1835 pod vedením majstra Konstantina z Peštery. Je to jednoloďová budova rozdelená vnútri na dve časti a jej najdlhšie steny sú postavené v ose od východu na západ. Vo východnej časti chrámu sa nachádza kupola a nartex (chrámová predsieň) sa tiahne popri celej západnej a polovici severnej steny. Stenopisy sú dielom významného majstra Zachariho Zografa a boli vyhotovené v rokoch 1847 – 1849. V budove chrámu je uchovaná aj najvzácnejšia pamätihodnosť kláštora – ikona presvätej Bohorodičky zo 17. storočia, ktorá je považovaná za zázračnú a údajne sa nachádza v kláštore už od jeho založenia.

Druhou významnou architektonickou stavbou v areáli kláštora je päťposchodová veža, v ktorej sa okrem zvonice nachádza aj kaplnka svätých Cyrila a Metoda na druhom poschodí a sklad potravín na prízemí. Veža bola postavená v roku 1866 pod vedením majstra Ivana z dediny Mlečevo. V roku 1898 boli vrchné poschodia veže poškodené a zbúrané. Reštaurovaná do pôvodného vzhľadu bola budova až v roku 1987.[1][2]

• 
  Nartex chrámu a veža zvonice v pozadí
• 
  Chrám Zosnutia Bohorodičky
• 
  Pohľad do južného (modlitebného) dvora
• 
  Vchod do kláštorného komplexu
• 
  Stredný (hosťovský) dvor
• 
  Staršia zvonica na južnom dvore
• 
  Severný (administratívny) dvor
• 
  Ubikačné budovy od chrámového nartexu
• 
  Chrámový nartex a veža zvonice
• 
  Vrchná časť veže zvonice
• 
  Chrám Zosnutia Bohorodičky
• 
  Pohľad na areál kláštora zvonku

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Trojanský monastier