Toqtar Oñğarbaýulı Äwbäkirov
Toqtar Oñğarbaýulı Äwbäkirov (kaz. Тоқтар Оңғарбайұлы Әубәкіров, rus. Токтар Онгарбаевич Аубакиров – Toktar Ongarbajevič Aubakirov; * 27. júl 1946, kolchoz „1. Maj“, Karkaralinský rajón, Karagandská oblasť, Kazašská SSR, ZSSR, dnes Kazachstan) je bývalý sovietsky kozmonaut kazašskej národnosti. V roku 1991 absolvoval let v Sojuze TM-13 na orbitálnu stanicu Mir, potom sa stal aj vysokým vládnym činiteľom Kazachstanu.
| Toqtar Äwbäkirov | |||
| sovietsky kozmonaut | |||
 | |||
| Št. príslušnosť | ZSSR/Kazachstan | ||
|---|---|---|---|
| Narodenie | 27. júl 1946 (74 rokov) kolchoz „1. Maj“, Karkaralinský rajón, Karagandská oblasť, Kazašská SSR, ZSSR (dnešný Kazachstan) | ||
| Predchádzajúce zamestnanie | skúšobný pilot | ||
| Hodnosť | generálmajor | ||
| Čas vo vesmíre | 7 dní, 22 hodín, 12 minút | ||
| Kozmonaut od | 21. januára 1991 | ||
| Misie | Sojuz TM-13, Mir, Sojuz TM-12 | ||
| Kozmonaut do | 10. októbra 1991 | ||
| |||
Život
Do roku 1965, teda svojich 19 rokov, pracoval ako sústružník v jednom závode v Kazachstane. Po narukovaní do armády absolvoval v rokoch 1965 – 1969 letecké učilište v Armavire (Armavirskoje vysšeje vojennoje učilišče letčikov). Potom absolvoval leteckú školu a výcvik na profesiu skúšobného letca, ktorý úspešne ukončil v roku 1976. V rokoch 1976 – 1990 pracoval ako skúšobný letec v Mikojanovej konštrukčnej kancelárie (ОКБ им.А.И.Микояна). Tu okrem iného s MiGom 31 preletel z Murmansku, cez Severný pól do Anadyru[1], v novembri 1989 s MiGom 29K prvý pristál a vzlietol z lietadlovej lode Tbilisi. Pri zamestnaní diaľkovo vyštudoval Moskovský letecký inštitút S. Ordžonikidzeho, kde získal titul leteckého inžiniera. Za vynikajúcu prácu bol 31. októbra 1988 vyznamenaný titulom Hrdina Sovietskeho zväzu.
V roku 1985 vznikla idea k 30. výročiu vzniku kozmodrómu Bajkonur vyslať do vesmíru kozmonauta kazašskej národnosti, ale cez lekársku komisiu žiadny Kazach nájdený medzi vojenskými letcami neprešiel. Aubakirov vtedy ponuku kandidatúry odmietol. V roku 1989 nové vedenie Kazašskej SSR myšlienku kazašského kozmonauta oživilo, prípravu na let začal civilný letec Talgat Musabajev, ale až koncom roka 1990 bol nájdený druhý kandidát – Äwbäkirov. Od mája 1991 začal prípravu, spočiatku s Valerijom Korzunom a Alexandrom Alexandrovom, po zlúčení kazašského a rakúskeho letu v júli s Alexandrom Volkovom a Franzom Viehböckom.
Po letu z tímu kozmonautov odišiel. V decembri 1991 vyhlásil Kazachstan samostatnosť. Äwbäkirov bol v roku 1992 povýšený do hodnosti generálmajora a stal sa námestníkom predsedu Štátneho výboru pre obranu republiky Kazachstan. V tom istom roku sa stal poradcom prezidenta pre otázky kozmonautiky a členom jeho prezidentskej kancelárie. V apríli 1990, máji 1994 a septembri 2004 bol zvolený za poslanca kazašského parlamentu (resp. Najvyššieho sovietu v deväťdesiatych rokoch). V apríli 2005 bol v rakúskych kúpeloch Baden pri Viedni na stretnutí členov posádky Sojuzu TM-13. V októbri 2007 sa v škótskom Edinburghu zúčastnil aj na XX. planetárnom kongrese ASE – Združenie kozmických cestovateľov, ktoré združuje väčšinu kozmonautov sveta.
Let do vesmíru
Do vesmíru letel na palube kozmickej lode Sojuz TM-13 (COSPAR 1991-069A) spolu s veliteľom Alexandrom Volkovom a Franzom Viehböckom z Rakúska. Štart 2. októbra 1991 z kozmodrómu Bajkonur sledovalo 14 hláv štátov. Na obežnej dráhe sa pripojili k stanici Mir, kde pôsobila 9. základná posádka Anatolij Arcebarskij a Sergej Krikaľov. Po týždni sa pätica rozdelila, v lodi Sojuz TM-12 na Zem odleteli Arcebarskij, Äwbäkirov a Viehböck, avšak Volkov zostal ako člen 10. základnej posádky s Krikaľovom. Äwbäkirov pristál na území svojho štátu so svojimi kolegami 10. októbra 1991. Je registrovaný ako 256. človek vo vesmíre so siedmimi dňami strávenými v kozme.
Referencie
Externé odkazy
 |
Portál kozmonautika |