Kolchoz

Kolchoz (rus. колхоз) bola v bývalom Sovietskom zväze forma kolektívneho poľnohospodárstva zavedená na vidieku počas tzv. kolektivizácie, na rozdiel od sovchozov, ktoré často vznikli konfiškáciou pôdy väčších statkárov (väčších kulakov alebo na bývalých šľachtických panstvách), vznikali kolchozy spojením menších pozemkov drobných roľníkov. Ekvivalentom v Česko-Slovensku bolo Jednotné roľnícke družstvo (JRD) na Slovensku, a Jednotné zemědělské družstvo (JZD) v Česku. Kolchoz predstavoval väčšinou združenie roľníkov, prostriedky výroby (pôda, zariadenia, dobytok, osivo a iné) sa nachádzali v spoločnom vlastníctve pod verejnou kontrolou členov kolchozu, produkty práce boli tiež distribuované spoločným rozhodovaním ich členov, obyčajne odovzdávané štátu. Okrem kolchozov venujúcich sa rastlinnej a živočíšnej výrobe existovali aj rybárske kolchozy.

Zber kapusty v kolchoze.

Analógmi kolchozov sú poľnohospodárske družstvá v bývalých postkomunistických krajinách, kibuce v Izraeli, v minulosti aj národné komúny v Číne počas veľkého skoku.

Termín kolchoz je skratkou slov kollektivnoje choziajstvo, doslova spoločné hospodárstvo.

Dejiny

Násilná kolektivizácia mala na sovietskom vidieku, koncom 20. a začiatkom 30. rokov 20. storočia, za následok rozsiahle vyvlastnenie pôdy držanej v súkromnom vlastníctve roľníkmi. Svojim rozsahom, tempom a násilnými metódami mala veľmi negatívny vplyv na výkon poľnohospodárstva, ale aj značný sociálny rozmer. Viedla k výraznému narušeniu výrobných síl, zníženiu poľnohospodárskej produkcie a v rokoch 1932 až 1933 mala za následok hladomor na Ukrajine, Severnom Kaukaze, v Povolží a ďalších regiónoch.

V období medzi rokmi 1927 a 1932 riadil kolchozy po celom ZSSR tzv. Kolchozcentr (Celozväzová rada kolektívnych roľníckych hospodárstiev), neskôr jej funkcie prebrali iné príslušné štátne orgány[1].

Celková efektivita štátom riadeného poľnohospodárstva v Sovietskom zväze bola nízka. Odhady poukazujú na to, že 2 - 3% ornej pôdy, ktorú vlastnili kolchozníci ako svoje záhumienky v 80. rokoch, vyprodukovali okolo 25% celkovej rastlinnej produkcie krajiny. Výnosy teda boli viac než 10 krát vyššie ako boli výnosy z pôdy vo vlastníctve štátu.[2]

Referencie
  1. Kolchoz, Enciklopedia Kirilla i Mefodia [online]. megabook.ru, [cit. 2011-06-26]. Dostupné online. (po rusky)
  2. Ellman, M., 1988, Soviet agricultural policy. Economic and Political Weekly, s. 1208-?

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kolchoz
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.