Toomas Hendrik Ilves

Ilves sa narodil v Štokholme; jeho rodičia boli estónski utečenci. Vyrastal v Spojených štátoch. Bakalársky stupeň získal v odbore psychológia na University of Columbia a magisterský stupeň v tom istom predmete na University of Pennsylvania. Dôsledkom jeho výchovy je, že hovorí plynule anglicky s americkým akcentom.

V osemdesiatych rokoch pracoval ako novinár v rádiu Slobodná Európa a následne sa angažoval v boji o získanie nezávislosti Estónska v roku 1991. Potom pracoval ako veľvyslanec v USA, Kanade a Mexiku. V decembri 1996 sa stal estónskym ministrom zahraničných vecí, ktorým bol až do svojej rezignácie v septembri 1998 ako člen malej opozičnej strany (Ľudová strana, agrárno-konzervatívna). Ilves bol onedlho zvolený za predsedu Ľudovej strany, ktorá vytvorila volebnú koalíciu so Stranou stredu. Po parlamentných voľbách v marci 1999 sa opäť stal ministrom zahraničných vecí, ktorým bol až do roku 2002, kedy sa rozpadlo vládnuce trojkoaličné politické zoskupenie.

Podporoval estónske členstvo v Európskej únii a viedol tiež prvé rokovania, ktoré viedli až k pripojení Estónska do Európskej únie 1. mája 2004. V rokoch 2001 a 2002 bol predsedom Ľudovej strany. Z tejto funkcie rezignoval po komunálnych voľbách, kedy jeho strana získala iba 4,4 % hlasov. Na začiatku roku 2004 sa Strana stredu premenovala na Sociálnu demokraciu. V roku 2003 sa stal členom Európskeho parlamentu, v máji 2004 sa teda stal plnohodnotným členom. Pri voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2004 bol pri zdrvujúcom volebnom víťazstve Sociálnych demokratov zvoleným europoslancom za túto stranu.

George W. Bush a Toomas H. Ilves, v Estónsku 2006

Ilves bol nominovaný troma stranami na tento post 23. marca 2006. Prezidentské voľby sa konali v roku 2006.

29. augusta bol Ilves jediným kandidátom v druhom a treťom kole prezidentských volieb v Riigikogu, estónskom parlamente (podporila ho volebná koalícia, ktorá ho nominovala. Tieto strany tvorili opozíciu v parlamente). Ostatné strany bojkotovali hlasovanie. Ilves získal 64 hlasov z 65 odovzdaných hlasov. Preto jeden zástupca z troch podporujúcich strán nehlasoval. Na zvolenie bola potrebná dvojtretinová väčšina 101 členného parlamentu, teda nebol zvolený. Jeho sa kandidatúra automaticky preniesla do ďalšieho kola v Zbore voliteľov 23. septembra.

23. septembra 2006 získal 174 hlasov v prvom kole, a tak bol zvolený za ďalšieho estónskeho prezidenta. Jeho päťročné funkčné obdobie začalo 9. októbra 2006.

Ilves sľúbil, že sa bude orientovať na zahraničnú politiku. Podľa Ilvesa „Cesta do Moskvy vedie cez Brusel.“ Taktiež si želal, aby politicky pohol Estónskom viac k stredu Európy. Vzhľadom na vnútornú politiku potvrdil prezidentskú úlohu ako morálneho arbitra v prípade zlých činov popredných politikov.

Toomas Hendrik Ilves je ženatý druhýkrát. S prvou manželkou, americkou psychologičkou Merry Bullock, má dve deti – syna Luukasa (* 1987), v súčasnosti študent Stanfordovej univerzity a dcéru Juuliu Kristiine (* 1992). V roku 2004 sa oženil s jeho dlhoročnou partnerkou Evelin Int-Lambot, s ktorou má dcéru Kadri Keiu (* 2003). Toomas Hendrik Ilves má brata, Andresa Ilvesa.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Toomas Hendrik Ilves

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Toomas Hendrik Ilves na českej Wikipédii.
• TOOMAS HENDRIK ILVES, President of the Republic of Estonia [online]. [Cit. 2009-07-23]. Dostupné online. (anglicky)