Kersti Kaljulaidová

Kersti Kaljulaidová v roku 1992 vyštudovala biológiu na univerzite v Tartu a v roku 2001 tu získala aj titul MBA v odbore manažment.[1] Vo svojom prvom obore nenašla uplatnenie a tak v 90. rokoch 20. storočia už ako mladá matka pôsobila ako manažérka pre telekomunikačnú spoločnosť a potom pre investičnú banku.[1][2] V roku 1999 sa dostala k politike.[2]

Medzi rokmi 1999 a 2002 bola ekonomickou poradkyňou premiéra Marta Laara a v roku 2002 sa stala ako prvá žena riaditeľom elektrárne.[1][2] Pri tom sa venovala aj publicistike a ako analytička písala o sociálnych a ekonomických témach a témach Európskej únie. Medzi rokmi 2004 a 2016 pôsobila v Európskom dvore audítorov ako estónska zástupkyňa.[1]

Predtým bola členkou pravicovej konzervatívnej strany Vlasť.[1][2]

Na konci augusta 2016 prebehla tri hlasovania parlamentu o novej hlave štátu, ale žiadne nebolo úspešné. V septembri tak prebehlo zvláštne voličské grémium, ale ani to neuspelo a proces sa tak vrátil do rúk parlamentu, ktorý na začiatku októbra hlasoval znova.[1]

Hoci pri tejto voľbe mala Kaljulaidová protikandidáta, napr. nezávislého právnika Allare Joksa, bývalého eurokomisára Siima Kallasa z vládnucej Reformnej strany, či bývalú ministerku Mailis Repsovovú z opozičnej Estónskej strany stredu, na jej podpore sa vopred dohodla väčšina parlamentných strán. Pri voľbe tak nemala reálneho súpera. Zo 101 poslancov hlasovalo 81 za a 17 konzervatívcov proti, pričom minimum pre zvolenie bolo 68 hlasov.[1] Pri registrácii kandidátov získala dokonca 90 hlasov, vrátane všetkých členov vládnej koalície a 23 opozičných poslancov.[2]

Kaljulaidová sa oficiálne ujala funkcie 9. októbra 2016 a slávnostnú prísahu v parlamente zložila 10. októbra. Na inaugurácii prišla s dosluhujúcim prezidentom Toomasom Hendrikom Ilvesom.[3]

Z dvoch manželstiev Kaljulaidovej vzišli štyri deti a stala sa tiež babičkou.[1]