J. R. R. Tolkien

Tolkien sa narodil v Bloemfonteine, hlavnom meste Oranžského slobodného štátu (dnes časti Juhoafrickej republiky), Arthurovi Tolkienovi, riaditeľovi miestnej bankovej pobočky a jeho žene Mabel Tolkienovej (rodenej Suffieldovej).

Tolkienova rodina pochádzala zo Saska, ale žila v Anglicku už od 18. storočia. Priezvisko Tolkien je poangličtenou verziou Tollkiehn (t. j. nemecky tollkühn, „šialene smelý“). Meno profesora Rashbolda v The Notion Club Papers (príbeh z IX. zväzku The History of Middle-earth) je vtipnou narážkou na túto skutočnosť, lebo v angličtine má ten istý význam. Tolkien mal iba jedného súrodenca, brata Hilary Arthur Reuel Tolkiena, ktorý sa narodil 17. februára 1894.

Keď mal tri roky, odcestoval do Anglicka spolu s matkou, ktorá si nemohla zvyknúť na africké podnebie. Najskôr bývali u príbuzných na farme Bag End vo Worcestershire, čo bolo pravdepodobne inšpiráciou pre názov Dno vreca v jeho knihách. Otec však zomrel v Južnej Afrike na krvácanie do mozgu. Strata živiteľa rodiny prinútila Tolkienovu matku krátko žiť u svojich rodičov v Birminghame, v roku 1896 sa presťahovali do dediny Sarehole, neskôr do Worcestershire village (teraz časti Birminghamu). Spolu s bratom trávil hodiny skúmaním starého vodného mlynu v Sarehole a močiaru v Moseley. Zážitky z detstva boli neskôr zdrojom inšpirácie pre scenérie v jeho knihách.

Mabel učila svojich dvoch synov a J. R. R. bol dychtivým žiakom. Získal rozsiahle vedomosti v botanike, ale najobľúbenejšími hodinami boli lekcie o jazykoch. Matka ho preto veľmi skoro naučila základom latinčiny. Keď mal štyri roky vedel čítať a hneď nato aj písať. Krátko navštevoval Školu svätého Filipa, absolvoval Školu kráľa Edwarda v Birminghame a Exeterskú Fakultu v Oxforde.

V roku 1900 jeho matka spolu so sestrou konvertovala na katolicizmus, napriek búrlivým protestom jej prevažne baptistickej rodiny. V roku 1904, keď mal Tolkien 12 rokov, zomrela na cukrovku. Martýrium, ktoré podstúpila pre svoju vieru, pociťoval po zvyšok života ako záväzok s hlbokým vplyvom na vlastnú vieru. Tolkienov zápal pre vieru možno doložiť listami C. S. Lewisovi počas jeho obrátenia na kresťanstvo, v ktorých vyjadril svoje kresťanské hodnoty.

Ako sirotu ho vychovával otec Francis Xavier Morgan z birminghamského Oratória vo štvrti Edgbaston. Tunajšej architektúre dominovala 29 m vysoká budova známa ako Perrott's Folly a blízko nej stojaca neskoršia Viktoriánska veža, časť edgbastonskej vodárne, ktoré pravdepodobne ovplyvnili predstavy rôznych temných veží v jeho prácach.

Keď mal 16, zamiloval sa do Edith Brattovej (neskôr sa stala predlohou pre postavu Lúthien) a napriek mnohým prekážkam sa s ňou oženil. Po celý zvyšok života ostala jeho jedinou láskou.

Na začiatku Prvej svetovej vojny narukoval do Britskej armády k Lancashirským strelcom (Lancashiree Fusiliers), kde slúžil ako nadporučík. Mnoho spolubojovníkov ako aj blízkych priateľov padlo v bojoch ako napr. bitka pri Somme. On sám bol nakoniec prepustený po tom, ako strávil väčšinu roka 1917 v nemocnici, pretože trpel zákopovou horúčkou.

Počas uzdravovania začal pracovať na The Book of Lost Tales, sérii rozprávkových príbehov založených na milovanej mytológii a folklóre.

Po vojne Tolkien pracoval najskôr v Oxforde na Novoanglickom slovníku (Oxford English Dictionary). V roku 1920 sa presťahoval do Leedsu, kde na katedre angličtiny miestnej univerzity získal titul profesora anglosaského jazyka (1924), ale v roku 1925 sa vrátil naspäť do Oxfordu. V roku 1945 sa na Mertonskej fakulte v Oxforde stal profesorom anglického jazyka a literatúry, kde zostal až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1959.

Tolkien a Edith mali 4 deti:

John Francis Reuel (17. november 1917),

Michael Hilary Reuel (október 1920),

Christopher Reuel (1924),

Priscilla Anne Reuel (1929).

Na náhrobku v Oxforde na cintoríne Wolvercote, pod ktorým je pochovaný on aj jeho žena, sú pri ich menách vytesané aj mená Beren a Lúthien na počesť jedného z najväčších príbehov lásky v Stredozemi.

Tolkienov životopis vyšiel v knižnom vydaní v dvoch spracovaniach, a to J.R.R. Tolkien – A Biography od Humphreyho Carpentera z roku 1977 a J.R.R. Tolkien: The Man who created The Lord of the Rings od Michaela Corena z roku 2001.

Tolkien rád vymýšľal fantastické príbehy pre zábavu svojich detí. Každé Vianoce pre nich napísal listy typickým roztraseným písmom Santa Clausa a zostavil tak sériu krátkych príbehov – neskôr zozbieranú a publikovanú ako The Father Christmas Letters.

Tolkien nikdy neočakával, že jeho vymyslené príbehy budú zaujímať viac než iba úzku skupinu ľudí. Na naliehanie bývalého študenta publikoval knihu The Hobbit (1937) (v slovenčine Hobit), ktorú pôvodne napísal iba pre svoje deti. Aj keď bola určená deťom, kniha si získala aj dospelých čitateľov a stala sa takou populárnou, že nakladateľ, firma Allen & Unwin, požiadal Tolkiena o napísanie pokračovania. To ho inšpirovalo k vytvoreniu jeho najznámejšieho diela, ktorým sa stal výpravný trojdielny román The Lord of the Rings (1954 – 55) (v slovenčine Pán prsteňov). Tolkien k jeho napísaniu potreboval takmer 10 rokov, počas ktorých bol neustále povzbudzovaný v klube Inklings, najviac však svojím najbližším priateľom C. S. Lewisom, autorom kníh o Narnii.

V 60. rokoch sa Pán prsteňov stal veľmi populárny najmä medzi študentmi a od tej doby ho nezmenšujúci sa okruh jeho obdivovateľov radí medzi najpopulárnejšie romány 20. storočia, a to ako podľa odhadovaného počtu priaznivcov, tak aj podľa počtu predaných výtlačkov. Pán prsteňov bol čitateľmi na britskom TV kanáli 4 a reťazcom kníhkupectiev firmy Waterstone zvolený za najvýznamnejšiu knihu 20. storočia. V roku 1999 zákazníci internetového kníhkupectva Amazon.com v hlasovaní vybrali Pána prsteňov ako najvýznamnejšiu knihu tisícročia.

Keď začínal písať prvú kapitolu Pána prsteňov, myslel si, že bude rozprávať rozprávky pre deti podobne ako v Hobitovi, ale časom príbeh stále temnel a stával sa vážnejším. Aj keď je Pán prsteňov pokračovaním Hobita, obracia sa skôr na staršie publikum, na pozadí hlavného deja rozohráva úryvky ďalších príbehov a vykresľuje tak fascinujúcu atmosféru neodhalených tajomstiev starobylej histórie sveta Stredozeme. Mytológia tohto sveta je ďalej rozvinutá v knihe The Silmarillion (v slovenčine Silmarillion) a mnohých ďalších, ktoré z pozostalosti vydal syn Christopher. Tolkien výrazne ovplyvnil žáner fantasy, ktorého obľuba po úspechu Pána prsteňov významne stúpla.

Tolkien bol profesionálnym lingvistom a jazyky a mytológie, ktoré študoval, priamo ovplyvňovali jeho tvorbu. Napríklad mená trpaslíkov v Hobitovi boli prevzaté zo severskej mytológie z básne Voluspa, časti eposu Edda. Naproti tomu niektoré zápletky (napr. zlodej, ktorý ukradne pohár z dračieho pokladu) prevzal zo staroanglickej epickej básne Beowulf. Tolkien bol uznávaným znalcom Beowulfa a publikoval na túto tému niekoľko vedeckých prác. Skôr nepublikovaný preklad Beowulfa od Tolkiena zostavil Michael Drout.

Tolkien pracoval na histórii Stredozeme až do svojej smrti. Jeho syn Christopher Tolkien s pomocou spisovateľa fantasy Guya Gavriela Kaya usporiadal niektoré materiály do ucelenej podoby a vydal ich ako The Silmarillion (1977). Christopher Tolkien v ďalších rokoch pokračoval vo vydávaní materiálu použitého pri vytváraní Stredozeme. Diela z pozostalosti ako The History of Middle-earth (doslova „História Stredozeme“) alebo Unfinished Tales (doslova „Nedokončené príbehy“) obsahujú nedokončené, opustené, alternatívne alebo odporujúce si verzie príbehov, pretože Tolkien pracoval na svojej mytológii desaťročia a neustále jednotlivé príbehy prepisoval, upravoval a rozvíjal. Iba Silmarillion sa pokúša udržať naozajstnú konzistenciu s Pánom prsteňov a to iba vďaka rozsiahlym úpravám Christophera Tolkien – aj keď on sám tvrdí, že tam ešte veľa nezrovnalostí ostalo. (Dokonca ani Hobit nie je celkom v súlade s Pánom prsteňov, aj keď pri druhom vydaní (1951) bola jedna kapitola podstatne zmenená).

Knižnica Marquetteho univerzity v Milwaukee (Wisconsin, USA) uchováva veľa Tolkienových pôvodných rukopisov, poznámok a listov; iné pôvodné materiály zostávajú v Oxfordskej Bodleiho knižnici. Marquetteho univerzita vlastní rukopisy a korektúry Pána prsteňov, Hobita, rukopisy mnohých „nižších“ kníh ako Farmer Giles of Ham a materiály od Tolkienových obdivovateľov, zatiaľ čo Bodleiho knižnica má materiály k Silmarillionu a Tolkienove vedecké práce.

Dňa 17. apríla 2007 vychádza v Anglicku nikdy nevydaný román „Húrinove deti“ (The Children Of Húrin, HarperCollins 2007). Román mohol vyjsť opäť vďaka práci Tolkienovho syna Christophera. Tolkien pracoval na Húrinových deťoch približne rovnako dlho ako na „The Silmarillion“ a predstavuje jeden z troch veľkých príbehov o Stredozemi, na ktorých Tolkienovi záležalo najviac. Na Slovensku román vychádza deň po anglickej premiére, teda 18. apríla 2007 (Slovart 2007).

Filológia, štúdium jazykov, bola Tolkienova prvá univerzitná láska a jeho zaujatie jazykovedou ho inšpirovalo k vytvoreniu takmer 15 umelých jazykov (najznámejšie z nich sú dva elfie jazyky v Pánovi prsteňov: quenijčina a sindarčina). Neskôr prepracoval celú kozmogóniu a históriu Stredozeme ako pozadie pre vývoj týchto jazykov.

Okrem hlbokej znalosti anglosaštiny (starej angličtiny) a starej nórčiny Tolkien hovoril s rôznou mierou plynulosti viac ako tuctom európskych jazykov, počínajúc waleštinou, galčinou, románskymi jazykmi ako francúzštinou, španielčinou a taliančinou rovnako aj ostatnými germánskymi jazykmi (ranými formami nemčiny a holandčiny ako napríklad starou saštinou) a baltskými a slovanskými jazykmi (litovčinou a ruštinou). Vo svojej osobnej korešpondencii sa zmienil, že zvuk fínskeho jazyka znel jeho ušiam najľubozvučnejšie a stal sa inšpiráciou pre quenijčinu, najdôležitejší z ním vytvorených jazykov.

Popularita jeho kníh mala malý, ale trvalý dopad na použitie anglického jazyka vo fantasy literatúre, evidentné je najmä používanie neštandardných foriem slov 'elf' a 'trpaslík' (štandardné tvary elfs a dwarfs boli vytlačené jeho elves a dwarves).

• planétka 2675 Tolkien
• Tolkien Road, Eastbourne, East Sussex, Anglicko
• Tolkien Way, Stoke-On-Trent (podľa Tolkienovho syna, otca Johna Francisa Tolkiena)

• Literárne diela o Stredozemi

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému J. R. R. Tolkien
• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o J. R. R. Tolkien
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému J. R. R. Tolkien

• Ardapedia - Tolkien encyklopédia
• Slovenská Tolkien wikia
• Tolkien.sk
• Tolkien.cz
• Mindon Eporedax

Literárny portál