Tiokyanatan
Tiokyanatan (iné názvy: tiokyanát, sulfokyanatan, tiokyanid alebo staršie rodanid) je funkčná skupina odvodená od kyseliny tiokyanatej a tvoriaca iónové zlúčeniny založené na [SCN]- a konjugovanom hydroxide). Medzi typické zlúčeniny patrí bezfarebné soli tiokyanatanu draselného a sodného. Ako tiokyanatany sa označujú tiež organické zlúčeniny obsahujúce funkčnú skupinu SCN.
Tiokyanatan | |||
| |||
Všeobecné vlastnosti | |||
Sumárny vzorec | SCN- | ||
Synonymá | rodanid | ||
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||
Charakteristika
Tiokyanatan je analógom kyanatanu, [OCN]-, kde je kyslík nahradený sírou. Tiokyanatan je jedným z pseudohalogenidov, vzhľadom k podobnosti reakciou s tými, ktoré prebiehajú u halogenidových iónov. Tiokyanatan sa predtým označoval ako rodanid (z gréckeho slová pre ružu), pretože komplexy so železom mali červenú farbu. Tiokyanatan vzniká reakciou elementárnej síry alebo tiosíranu s kyanidmi:
- 8 CN- + S8 → 8 SCN-
- CN- + S2O32- → SCN- + SO32-
Druhá z reakcií je katalyzovaná enzýmom sulfotransferázou, ktorá je známa tiež ako rodanáza a môže mať význam pri detoxikácii organizmu od kyanidov.
Štruktúra, väzby a koordinačné chémia
V anióne tiokyanatanu zdieľa záporný náboj približne rovnakým dielom síra a dusík. V dôsledku toho môže tiokyanatan pôsobiť ako nukleofil, ako na síre, tak na dusíku - je obojväzbným ligandom. [SCN]- môže byť tiež mostíkom pre dve (M-SCN-M) alebo aj tri kovové atómy (>SCN- or -SCN<).
Experimentálne dôkazy vedú k všeobecnému záveru, že trieda kovov A (tvrdé kyseliny) tvorí N−väzbové tiokyanatanové komplexy, keď to trieda B (mäkké kyseliny) tvorí S−väzbové komplexy. Niekedy sa prejavujú aj iné faktory, napríklad kinetika a rozpustnosť, môže sa objaviť aj väzobný izomerizmus, napríklad [Co(NH3)5(NCS)] Cl2 a [Co(NH3)5(SCN)] Cl2[1].
Organické tiokyanatany
Organické deriváty tiokyanatanov a deriváty s prechodnými prvkami môžu existovať ako väzbové izoméry. Organická skupina alebo prvok sa viaže na síru: R-S-C≡N, medzi uhlíkom a sírou je jednoduchá a, medzi uhlíkom a dusíkom je trojitá väzba[2]. V izotiokyanatanoch sa substituent viaže na dusík: R-N=C=S, medzi uhlíkom a sírou je dvojitá a, medzi uhlíkom a dusíkom je taktiež dvojitá väzba.
Organické tiokyanatany sa hydrolyzujú na tiokarbamáty v Riemschneiderovej tiokarbamátovej syntéze.
Test na železo Fe3+
Ak sa pridá tiokyanatan ([SCN]-) do roztoku obsahujúceho železité ióny (Fe3+), sfarbí sa roztok do krvavočervená, pretože sa vytvoria ióny [Fe(NCS)(H2O)5]2+.
Výskyt v tele
Málo pravdepodobný sa javí výskyt tiokyanatanov v ľudských slinách. Tu sa totiž môžu tvoriť tiokyanatany, ak je osoba fajčiarom. U nefajčiarov sa vyskytnu len vtedy, ak sa pohybuje v zafajčenom prostredí. Už jedna vyfajčená cigareta je podnetom pre ich tvorbu. Ako dôkaz môže poslúžiť vyššie popísaná dôkazová reakcia. U pravidelných fajčiarov vznikne červený komplex, u občasných fajčiarov a nefajčiarov s pohybom v zafajčených prostrediach vzniká oranžový až jemne červený komplex. Nutné dodať, že tvorba v ľudských slinách má isté antibakteriálne účinky, a teda aj protektívne účinky na zuby, lebo tak v dôsledku zníženého výskytu baktérií v dutine ústnej znižuje riziko tvorby zubného kazu.
Referencie
- Greenwood&Earnshaw p. 326
- Guy, R. G. "Syntheses and Preparative Applications of Thiocyanates" in "Chemistry of Cyanates and Their Derivatives," vol II. Patai, S., (Editor), John Wiley, 1977. New York
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Thiokyanatan na českej Wikipédii.