Slina

Sliny (lat. salivae) sú výlučky slinných žliaz. Sliny zvlhčujú spracúvanú potravu v ústach, obaľujú ju hlienom mucínom, a tak z nej vytvárajú hlt, ktorý sa prehĺtnutím dostane do ďalších častí tráviacej sústavy.

Človek denne vyprodukuje 1,5 - 2 litrov slín - v závislosti na druhu prijatej potravy, počtu jedál a zásobovaní tela tekutinami. Tvorba slín závisí na stupni hydratácie organizmu - znižuje sa pri nedostatku tekutín. Výsledné pH slín je neutrálne až slabo alkalické (pH = 7 až 7,2). V porovnaní s krvnou plazmou je množstvo iónov menšie, slina je hypotonická. Pri stimulácií k potrave (Pavlovov efekt) pH slín stúpa k hodnote 7,0 - 7,2, následne po jedle klesne na hodnotu 6,5 až 6,9. Sliny tvorí až z 99 % voda. Zvyšných 0,5 - 1% sú mnohé dôležité zlúčeniny: Prevahu tvorí mukus - hlien, sliz – ktorý sa skladá predovšetkým z mukopolysacharidov a glykoproteínov. Mukus má za úlohu slizom obaliť v ústach prežúvanú potravinu, bez jej dostatočnej prítomnosti je ťažké prehĺtanie. Mukus je potrebný aby hlt ľahko skĺzol dole hltanom. Pri jedení má mechanickú úlohu, v pokoji ochrannú - chráni povrch skloviny pred vznikajúcimi kyselinami zo zvyškov potravy a nápojov v ústach.

Sliny majú zásadnú úlohu pri vnímaní chuti, pomáhajú pri prenose chuti a chránia chuťové receptory[1].

V slinách sa nachádzajú aj enzymatické rozkladné látky (enzýmy) – trávenie preto začína už v ústach:

• α-amyláza ptyalín – natrávujúca polysacharidy, rozkladá škrob na maltózu a dextrín
• lyzozým – ničí baktérie, má dezinfekčnú funkciu, ktorý rozpúšťa stenu niektorých baktérií.
• Sliny obsahujú aj ptyalín, čo je zmes enzýmov – amyláz – natrávujúcich polysacharidy
• linguálna lipáza – trávi tuky - pomáha pri trávení mlieka obsahujúceho veľa tukov.
• ostatné enzýmy: fosfomonoesteráza, amidáza, laktoperoxidáza…..

Ďalšie substancie sú zásadotvorné ióny vápnika, draslíka, sodíka a chloridov. Stopy fluoridu a rhodanidu sú pre udržanie kvalitnej skloviny dôležité.

Sliny sklovinu vyživujú a taktiež svojím povlakom chránia zuby pred zubným kazom. Aj z toho dôvodu tesne pred zvracaním dochádza k nápadnému tečeniu slín – signálu prípravy tela k zvracaniu, - ktoré znížia pH kyslých zvratkov (žalúdočná šťava – kyselina soľná HCl s pH okolo 1,1). Pri prevážne kyslej strave (mäso, obiloviny…) sa zvyšuje zakyselenie organizmu, následne sa pH slín posúva trvalo viac do kyslej oblasti ústna dutina je viac-menej v takomto prípade trvalo kyslá, čo má za následok odplavovanie skloviny a zvýšenie kazivosti zubov. Vegetariáni, živiaci sa dlhodobo jednostranne kyselinotvornými potravinami ako strukovinami či obilninami… majú preto často pokazené zuby. Pred pitím kyslých nápojov je vhodné intenzívnejšou tvorbou zásaditých slín si ochrániť zuby ich prekrytím novým mukusom - kolové nápoje obsahujúce kyselinu fosforečnú odplavujú slizovitý povlak slín na zuboch a spôsobujú narušenie skloviny.

Hospodárenie so slinami - vyživovanie skloviny a chránenie skloviny mukusom má priaznivý efekt na sklovinu. Lepšie premiešavanie slín s potravou má preukázateľný pozitívny efekt na lepšie trávenie a lepší zdravotný stav. Premiešavanie jedla so slinami s jej enzýmami je dôvodom škodlivosti chvatného - hltavého jedenia. Zabrániť sa mu dá podvedome – pokladaním príbora počas jedenia na tanier