Tibor Neubrunn

Narodil sa vo Veľkej Hradnej, okres Trenčín. Počas 2. svetovej vojny mal ťažké detstvo, keď mu z rasových príčin nedovolili ani navštevovať školu. To mohol až po oslobodení, kedy maturoval v roku 1950 na gymnáziu v Trenčíne. Už ako študent doučoval svojich kolegov matematiku. Bol všestranne nadaný a pôvodne chcel študovať na vysokej škole jazyky. Na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského vyštudoval matematiku. Promoval v roku 1954.

Od roku 1953 pôsobil na Prírodovedeckej fakulte UK ako asistent, od roku 1965 ako docent. V roku 1980 prešiel na novovytvorenú Matematicko-fyzikálnu fakultu UK a v tom istom roku sa stal profesorom. Hodnosť CSc. získal v roku 1964, hodnosť DrSc v roku 1979. V akademickom roku 1967/68 bol profesorom na univerzite v Bagdade a v rokoch 1972/73 a 1973/74 na univerzite v St. Salvadore v Brazílii.
Po návrate z Bagdadu viedol od r. 1969 Katedru matematickej analýzy a od roku 1979 Katedru teórie pravdepodobnosti a matematickej štatistiky. Medzitým, v akademickom roku 1971/72 bol prodekanom pre štúdium popri zamestnaní Prírodovedeckej fakulty UK.
Jeho rozsiahlu vedeckú činnosť dokumentujú 4 monografie a 56 vedeckých článkov, ktoré publikoval samostatne, alebo v spolupráci s inými autormi. Svoj talent spojený s húževnatosťou a odvahou prejavil aj pri štúdiu nových matematických disciplín, ktoré sa predtým u nás nepestovali. Inicioval na Slovensku štúdium kvantových logík, pričom neskôr slovenská škola kvantových logík dosiahla medzinárodné uznanie. Založil tiež a viedol seminár z teórie multifunkcií. Dlhé roky pomáhal prof. Šalátovi pri vedení seminára z teórie reálnych funkcií a založil tradíciu letných škôl z teórie reálnych funkcií, z ktorých sa stali významné medzinárodné podujatia a konajú sa v pravidelných dvojročných intervaloch dodnes. Vychoval 12 nových vedeckých pracovníkov, mal schopnosť zhromaždiť okolo seba veľkú skupinu vedeckých pracovníkov a úspešne ich inšpirovať a povzbudzovať. Okrem reálnych funkcií sa venoval najmä teórii miery a jej aplikáciám.
Prof. Neubrunn patril k výrazným pedagogickým osobnostiam na PFUK, resp. MFF UK. Zdroje jeho pedagogických schopností treba hľadať v odbornej erudovanosti, v skĺbenosti vedeckej a pedagogickej činnosti. Nikdy sa nechoval k študentom povýšenecky, pristupoval k nim ako k mladším kolegom, trpezlivo s nimi komunikoval bez najmenšieho náznaku irónie. Zanechal impozantné pedagogické dielo pozostávajúce z 12 knižných publikácií a viacerých článkov. Bytostne miloval svoje povolanie učiteľa a svoju profesiu. Tolerantnosť, úcta k názoru druhého, skromnosť, intenzívna túžba po poznaní, zmysel pre spravodlivosť a celý rad ďalších kladov vytvárali vo svojom vzájomnom pôsobení pozoruhodnú osobnosť. Poslucháč v jeho prítomnosti okamžite vytušil spriaznenú dušu, priateľa, ktorý spolu s ním ruka v ruke ide za poznaním. Jeho výklad nezastrašoval, skôr pripomínal otváranie dverí do nepoznanej a krásnej komnaty a bol vždy spojený so vznikom pocitu harmónie a krásna matematických modelov a štruktúr. Vedel povzbudiť poslucháča alebo kolegu vo chvíli, keď tento strácal istotu. V zložitých spoločenských situáciách sa dokázal účinne zastať svojich kolegov. Mal nespočítateľné množstvo vedeckých a vedecko-organizačných funkcií. Bol aj predsedom pobočky JSMF Bratislava I. (1975– 1978) a dlhé roky členom Vedeckého kolégia SAV pre matematiku. V roku 1981 sa stal Zaslúžilým a v roku 1990 Čestným členom JSMF. „Čím sa vyznačuje duša, či duch matematiky?“, pýta sa T. Neubrunn v jednom zo svojich posledných článkov, publikovaných až po jeho smrti a sám si odpovedá: „...je to bezpochyby výchova človeka k túžbe po hľadaní pravdy.“
Zomrel po dlhej, ťažkej chorobe 21. novembra 1990 v Bratislave.

• Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.