Theodor Billroth
Christian Albert Theodor Billroth (* 26. apríl 1829, Bergen auf Rügen, Nemecko – † 6. február 1894, Opatija, Chorvátsko) bol nemecko-rakúsky lekár, významný chirurg 19. storočia, rozvinul hlavne brušnú chirurgiu.
| Theodor Billroth | |||
| nemecko-rakúsky chirurg | |||
 | |||
| Rod. meno | Christian Albert Theodor Billroth | ||
|---|---|---|---|
| Narodenie | 26. apríl 1829 Bergen auf Rügen, Nemecko | ||
| Úmrtie | 6. február 1894 (64 rokov) Opatija, Chorvátsko | ||
| Alma mater | Universität Greifswald Georg-August-Universität Göttingen Humboldt-Universität zu Berlin | ||
| Rodičia | Karl Theodor Billroth, Christina Nagel | ||
| Manželka | Christel Michaelis (1858 -) | ||
| Deti | 4 | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  Theodor Billroth | ||
| |||
Životopis
Narodil sa v rodine pastora. Otec mu zomrel na tuberkulózu, keď mal Theodor päť rokov.
Chcel sa stať hudobníkom, ale na želanie matky začal študovať medicínu v nemeckom Göttingene. Študoval aj v Berlíne a roku 1852 odišiel na stáž do Viedne.
Profesionálna kariéra
V roku 1856 sa stal asistentom známeho nemeckého chirurga Bernharda von Langenbecka v berlínskej nemocnici Charité. V roku 1860 sa stal profesorom chirurgie vo švajčiarskom Zürichu, v roku 1867 zakotvil vo viedenskej Všeobecnej nemocnici. Práve vo Viedni dosiahol svoje najväčšie profesionálne úspechy. Lekári - chirurgovia sústredení okolo Billrotha sa označujú aj ako "druhá Viedenská škola".
Napísal klasické dielo Die allgemeine chirurgische Pathologie und Chirurgie (Všeobecná chirurgická patológia a chirurgia, vydané roku 1863). Dielo bolo celosvetovo známe, vyšlo v šestnástich vydaniach a bolo preložené do desiatich jazykov. Indikácie k chirurgickým výkonom sa u Billrotha odvodzovali zo základných patofyziologických mechanizmov hojenia rán, zápalov, krvácania, regenerácie tkaniva. Bol priekopníkom viacerých nových chirurgických postupov, podporoval a aplikoval Listerovu metódu antisepsie a realizoval prax pravidelného merania telesnej teploty v období po operácii pacientov.[1]
Medzi nové operácie a techniky úspešne realizované Billrothom patrili resekcia žalúdku, odstránenie pažeráka či premosťovanie akútnych či chronických črevných obštrukcií.
V roku 1877 uskutočnil ako prvý na svete úspešnú operáciu hrtanu postihnutého rakovinou, prvú úspešnú resekciu žalúdka vykonal v roku 1881.[2] Prispel k rozvoju anesteziológie používaním kombinácie éteru, chloroformu a alkoholu[3]
Hudobník
Okrem medicíny sa venoval hudbe a spevu. Bol členom Akademického hudobného spolku vo Viedni a zboru v Bardene pri Viedni. Hral na violu, klavír a organ.[4] O hudbe napísal knihu Wer ist musikalisch ? (Kto je muzikálny?). Medzi jeho priateľov patril hudobný skladateľ Johannes Brahms, ktorý mu venoval dva zo svojich husľových kvartetov.[5] Zoznámili sa v roku 1860 v Zürichu a ich priateľstvo trvalo celý život.[4]
Referencie
- PORTER, Roy. Dějiny medicíny od starověku po současnost. [s.l.] : PROSTOR, nakladatelství s. r. o., Praha, 2015. ISBN 978-80-7260-324-4. S. 644, 645.
- DUDA, Miloslav. Historie chirurgie. [s.l.] : Univerzita Palackého, Olomouc, 2009. ISBN 978-80-244-2167-4.
- REPLYUK, Alla. POČÁTKY A VÝVOJ OŠETŘOVATELSKÉHO ŠKOLSTVÍ V HRADCI KRÁLOVÉ [online]. Lékařská fakulta v Hradci Králové : Univerzita Karlova, 2006, [cit. 2021-02-28]. S. 34. Dostupné online.
- CODR, Milan; ČERNÝ, Jiří. Přemožitelé času sv. 17. Praha : Mezinárodní organizace novinářů. Kapitola Carl Theodor Billroth, s. 54-57.
- PORTER, Roy. Dějiny medicíny od starověku po současnost. [s.l.] : PROSTOR, nakladatelství, s.r.o., Praha, 2015. ISBN 978-80-7260-324-4. S. 644.
Literatúra
- DUDA, Miloslav: Historie chirurgie. Univerzita Palackého v Olomouci 2009; ISBN 978-80-244-2167-4