Alkohol (hydroxyderivát)

Alkoholyhydroxyderiváty, v ktorých je hydroxylová skupina -OH naviazaná na sp3 hybridizovaný uhlík.

Štruktúra

Podľa počtu kovalentných väzieb s uhlíkmi (C-C), ktoré má uhlíkový atóm nesúci –OH skupinu, ich delíme na primárne, sekundárne a terciárne. Najjednoduchším alkoholom je metanol (metylalkohol).

Alkoholy môžu obsahovať jednu alebo viac hydroxydových skupín, no dve alebo viac skupín sa na jednom uhlíkovom atóme môžu nachádzať len výnimočne. Hydroxylová skupina nie je schopná dlhšie existovať ani na izolovanej viacnásobnej väzbe.

Názvoslovie

Názvy alkoholov sa tvoria od názvu uhlovodíkového reťazca

  • alkánu s príponou -ol,
  • alkánu predponou hydroxy-
  • alkylu príponou -alkohol,
AlkánAlkylNázov
-ol-alkoholhydroxy-
etánetyl-etanoletylalkoholhydroxyetán
propánpropyl-propanolpropylalkoholhydroxypropán
butánbutyl-butanolbutylalkoholhydroxybután

Pri vyšších alkoholoch alebo viacsýtnych alkoholoch sa v názve uvádza číslo uhlíka alebo uhlíkov, na ktorom sú tieto skupiny naviazané, ako aj počet -OH skupín (di-, tri-, tetra-, penta-):

AlkánVzorecNázov
-ol-alkoholhydroxy-
etánHO-CH2-CH2-OHetán-1,2-diol
1,2-etándiol
1,2-dihydroxyetán
propánCH3-CH2-CH2-OHpropán-1-ol
1-propanol
1-propylalkohol1-hydroxypropán
CH3-CH(OH)-CH3propán-2-ol
2-propanol
2-propylalkohol2-hydroxypropán
CH-CH(OH)-CH2-OHpropán-1,2-diol1,2-dihydroxypropán
HO-CH2-CH(OH)-CH2-OHpropán-1,2,3-triol1,2,3-trihydroxypropán
  H H H                   H  H  H
  | | |                   |  |  |
H-C-C-C-H        →     H-3C-2C-1C-O-H
  | | |                   |  |  |
  H H H                   H  H  H
propán → propán-1-ol
  H H H                   H  OH OH
  | | |                   |  |  |
H-C-C-C-H        →     H-3C-2C-1C-H
  | | |                   |  |  |
  H H H                   H  H  H
propán → propán-1,2-diol
  H H H                   OH OH OH
  | | |                   |  |  |
H-C-C-C-H        →     H-3C-2C-1C-H
  | | |                   |  |  |
  H H H                   H  H  H
propán → propán-1,2,3-triol (glycerol)

Acidobázické vlastnosti

Alkoholy sú amfotérne látky, čo znamená, že sa správajú aj ako kyseliny, aj ako zásady v závislosti od prostredia.

Kyslé reakcie

Účinkom alkalických kovov tvoria alkoholy soli nazývané alkoholáty alebo alkoxidy. Obsahujú skupinu R-O

2 R-OH + 2 Na → 2 R-ONa+ + H2

2 R-OH + 2 NaOH → 2 R-ONa+ + H2O ; táto reakcia však neprebieha, pretože alkoholátový anión je oveľa silnejšia zásada ako voda a keďže vo vode nemôže byť silnejšia zásada ako je OH-, naša reakcia bude prebiehať opačným smerom, čiže prebieha hydrolýza alkoholátu

napr.: 2 CH3CH2OH + 2 Na → 2 CH3CH2ONa+ + H2

CH3ONa + CH3I → CH3OCH3 + NaI

Názvoslovie alkoholátov:

CH3ONa - systémové názvy nátrium-metanolát, metoxid sodný (menej správny) - nesprávne je použiť názov typu "metanolát sodný"

Zásadité reakcie

Zásadité vlastnosti alkoholov vyplývajú z voľných elektrónových párov, ktoré sa nachádzajú na kyslíku. Kyslík je teda schopný viazať H+, čím sa vytvorí alkyloxóniový katión, z ktorého sa odštepuje H2O. Takto ale nereagujú primárne alkoholy. Sekundárne reagujú po zahriatí, terciárne už pri izbovej teplote. R-OH + HCl → R-Cl + H2O

Chemický portál
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.