Theodóros zo Samosu

Theodóros (starogr. Θεόδωρος) bol grécky sochár, architekt a vynálezca v 6. storočí pred Kr.[1][2]

Héraion na ostrove Samos, architekti: Rhoikos a Theodoros cca 570 - 550 pred Kr.

Theodóros, syn Téleklea (alebo Rhoika[3]), pochádzal z ostrova Samos. Činný bol v 6. storočí pred Kr.[1] Staroveký autor Pausanias vo svojej sprievodcovskej príručke po Grécku uvádza, že Theodóros a jeho rodák Rhoikos boli prví tvorci bronzových sôch v Grécku: „Prví, ktorí tavili kov a odlievali z neho sochy, boli Samosania Rhoikos, syn Filaiov, a Teodóros, syn Télekleov. Theodórovým dielom bola tiež smaragdová pečať, ktorú Polykrates, tyran na ostrove Samos, veľmi často nosil a nadmieru sa ním pýšil.“[2][4][5] Na Kréte sa bronzové sošky mužov, žien a niektorých zvierat začali vyrábať už v neskorominojskom období I. (cca medzi rokmi 1600 až 1450 pred Kr.) Na pevnine sa s nimi môžeme stretnúť až od 8. storočia pred Kr., čiže o dve storočia skôr ako to uvádza Pausanias.[6]

V staroveku mu pripisovali zhotovenie obrovskej striebornej vázy, ktorú lýdsky vládca Kroisos daroval delfskému chrámu. Jej objem bol údajne až šesto vedier.[1] Vo svojej vlasti bol architektom stavby zvanej Skias, kde sa konali miestne snemy[7] a podľa Plínia aj Héraionu (chrámu bohyne Héry), zvaného labyrint (inšpirovaného veľkými stĺpovými halami egyptských chrámov[8]).[9] Pripisovali mu i celý rad technických vynálezov (kľúča, sústruha, vodováhy atď.).[10]

Staroveký historik Diogenes Laertios zaznamenal, že Theodóros sa podielal aj na výstavbe Artemidinho chrámu v Efeze, jedného zo siedmich divov starovekého sveta: „On to bol, kto poradil položiť uhlie pod základy efezského chrámu, keďže miesto, na ktorom stál, bolo vlhké. Trvdil totiž, že uhlie po strate drevnej podstaty nadobúda prirodzenosť, ktorá je imúnna proti vode.“[3]

Referencie a bibliografia
  1. Johann Joachim Winckelmann. Dějiny umění starověku Stati. Praha : Odeon, 1986. 01-519-86. S. 63.
  2. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 107.
  3. Diogenes Laertios. Životopisy slávnych filozofov. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2007. ISBN 978-80-8061-286-3. S. 105.
  4. Herodotos, História, 3,41.
  5. Tzetzes, Chiliades, 7,22.
  6. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 391.
  7. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-039-73. S. 239.
  8. William Bell Dinsmoor, The Architecture of Ancient Greece, 124
  9. Plinius, Naturalis Historia, 34,83.
  10. Plinius, Naturalis Historia, 7,198.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.