Tepláreň Košice

Tepláreň Košice (skrátene TEKO), je spoločnosť vyrábajúca a distribujúca teplo vo forme horúcej vody a pary v Košiciach. Patrí medzi najväčších výrobcov tepla na Slovensku.[5] Hlavným odberateľom tepla je Tepelné hospodárstvo, s.r.o. (TEHO). Prostredníctvom TEHO, tepláreň zásobuje až 78 000 košických domácností. Medzi iných odberateľov patrí aj Steel Aréna, Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura, Technická univerzita, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika aj viaceré významné obchodné centrá.[6][7][8][9]

Tepláreň Košice
Právna formaa.s.[1]
IČO36211541[1]
Odvetviepriemysel
Založená21. január 2002[1]
SídloKošice, Slovensko
Pôvod Slovensko
VedenieGenerálny riaditeľ a predseda predstavenstva: Ing. Milan Habán[2][3]
Územný rozsahKošice
Priemyselenergetika
Produkciadistribúcia tepla
Aktíva▲ 212 274 666 € (2019)[1][4]
Výnosy▲ 79 179 940 € (2019)[1]
Zisk▲ 2 267 005 € (2019)[1]
Zamestnancov~366 (2020)[1][4]
DivízieVýrobný úsek, finančný úsek
VlastníkMH Manažment, a.s.
Webová stránkahttp://teko.sk
Skrátený názov: TEKO

Tepláreň Košice taktiež produkuje elektrickú energiu a zároveň poskytuje služby a regulačnú elektrinu pre potreby elektrizačnej sústavy Slovenska. Hlavnými odberateľmi elektrickej energie sú spoločnosti Východoslovenská distribučná, a. s. a Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s.[6][7][8]

Z celkového ročného odberu tepla 715 771 MWh za rok 2019 tvoria domácnosti 63 % a 37 % tvoria ostatní odberatelia.[6][10] Do projektov ekologizácie, obnovy výrobných zariadení a rozvodov, investovala tepláreň v rokoch 2005 – 2017, až 125 miliónov €.[11][12][9]

Areál košickej teplárne

Podľa rebríčka Transparency International Slovensko, sa za rok 2019 stala Tepláreň Košice najtransperentnejšou verejnou spoločnosťou, V hodnotneí získala 89 percent a ako jediná rating A+.[13]

História

Teplárenský systém sa pripravoval už v roku 1950. Po výstavbe Východoslovenských železiarní (dnešný U. S. Steel) v roku 1959 sa systém stal skutočnosťou. V januári 1960 odsúhlasilo vtedajšie Ministerstvo palív a energetiky oficiálnu realizáciu projektu. Prvotné práce zahŕňali najmä koplexné riešenie teplofikácie, s využitím dodávky tepla z existujúcej turbocentrály pri budove VSE a kotolní v mestskej časti Západ. Zároveň sa pripravovala aj výstavba mestskej teplárne v lokalite Nižné Kapustníky. Provizorné tepelné zdroje v tej dobe predstavovali výkon 67,6 MW. Kotolne boli parné, no rozvody na sídlisku boli horúcovodné. Z tohto dôvodu vznikla pri kotolniach kaskádová zmiešavacia stanica, do ktorej ústili dve parné potrubia. Prvú dodávku tepla priniesol tento systém dňa 17. septembra 1963.[14]

Výstavba teplárne

Výstavba teplárne sa začala v máji 1962. Technologické vybavenie bolo tvorené dvoma parnými kotlami (160 t/h) s tepelným výkonom 217 MW, dva horúcovodné kotly (50 Gcal/h) s výkonom 116 MW a jeden kondenzačno-odberový turbogenerátor s výkonom 55 MW. Palivom v teplárni bol z počiatku antracit a neskôr zemný plyn. Historicky prvé teplo dodala novovzniknutá tepláreň 24. novembra 1967. Turbogenerátor bol prifázovaný v júni 1968. Neskôr boli provizórne zdroje tepla úplne odstavené a pôvodný parný rozvod sa začal prevádzkovať ako horúcovodný. Súbežne zo vznikom teplárne sa budovali aj tepelné rozvody.[14][11][9]

Referencie
  1. Finstat. Tepláreň Košice, a. s. v skratke TEKO, a. s. (Historický názov: Tepláreň Košice, a.s.) [online]. finstat.sk, [cit. 2021-02-16]. Dostupné online.
  2. TEKO. Vrcholový manažment [online]. Košice : teko.sk, [cit. 2021-02-16]. Dostupné online.
  3. VARGOVÁ, Jana. Vykurovaciu sezónu v Košiciach začnú od polnoci [online]. Košice : kosicednes.sk, 2020-09-28, [cit. 2021-02-16]. Dostupné online.
  4. Tepláreň Košice. Výročná správa 2019 [online]. Košice : teko.sk, [cit. 2021-02-16]. Dostupné online.
  5. JABRIK, Peter. Vymenili šéfstvo košickej teplárne. Prichádza aj manažérka Penty. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2020-06-09. Dostupné online [cit. 2021-02-16]. ISSN 1335-4418.
  6. TEKO. Profil spoločnosti [online]. Košice : teko.sk, [cit. 2021-02-16]. Dostupné online.
  7. SITA. Košická tepláreň obnoví starú parnú turbínu. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2020-01-13. Dostupné online [cit. 2021-02-16]. ISSN 1335-4418.
  8. POTOČÁR, Radovan. Tepláreň Košice investovala 35 miliónov eur do novej technológie VÚ KVET [online]. energie-portal.sk, 2019-11-21, [cit. 2021-02-16]. Dostupné online.
  9. TASR. Tepláreň Košice vykuruje mesto už 50 rokov, plánuje ďalšie investície. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2017-09-21. Dostupné online [cit. 2021-02-16].
  10. RIMAJ, Štefan. Tepláreň Košice prepustí pätinu ľudí. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2016-04-25. Dostupné online [cit. 2021-02-16]. ISSN 1336-197X.
  11. KOŠICE:DNES. Tepláreň Košice vykuruje mesto už 50 rokov [online]. Košice : kosicednes.sk, 2017-09-21, [cit. 2021-02-16]. Dostupné online.
  12. NEMEC, Marek. Srdce košickej teplárne prerobia za 45 miliónov. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2018-02-23. Dostupné online [cit. 2021-02-16]. ISSN 1336-1996.
  13. PIŠKO, Michal. Najtransparentnejšou verejnou firmou je Tepláreň Košice [online]. transparency.sk, 2019-12-12, [cit. 2021-02-16]. Dostupné online.
  14. TEKO. História [online]. Košice : teko.sk, [cit. 2021-02-16]. Dostupné online.

Externé odkazy

Košický portál
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.