Obchodná spoločnosť (právo)

Používanie pojmu obchodná spoločnosť na Slovensku vo vyššie uvedenom význame má historické dôvody a pojem je prevzatý z nemeckého práva (podrobnosti pozri nižšie). Všeobecne platná definícia pojmu obchodná spoločnosť, ktorá by sa zaobišla bez taxatívneho vymenovania typov spoločností, ktoré do tohto pojmu patria, v predpisoch uvedená nie je a je aj ťažké ju stanoviť. Pre obchodné spoločnosti Obchodný zákonník uvádza ako ich charakteristiku (nie definíciu), že ide o právnické osoby a okrem toho, že verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť a jednoduchá spoločnosť na akcie musí byť založená za účelom podnikania, kým akciová spoločnosť a spoločnosť s ručením obmedzeným môže byť založená za ľubovoľným účelom. Za účelom podnikania môže byť ale založená aj iná právnická osoba než obchodná spoločnosť.[5][1][6].

Príklady právnických osôb v oblasti obchodného práva, ktoré nie sú obchodnými spoločnosťami sú: družstvo, tichá spoločnosť či štátny podnik. Obchodnou spoločnosťou nie je ani združenie (fyzických či právnických) osôb podľa § 829 Obč. zákonníka (societas). [7]

Obchodnú spoločnosť v zásade tvorí viacero fyzických alebo právnických osôb, ale pripúšťa sa, aby spoločnosť s ručením obmedzením, akciovú spoločnosť a jednoduchú spoločnosť na akcie tvorila len jedna osoba[8].

Údaje o obchodnej spoločnosti sa (tak ako údaje o niektorých ďalších právnických osobách) zapisujú do obchodného registra.[9][10]

O delení na osobné a kapitálové obchodné spoločnosti pozri nižšie.

Podrobnosti o obchodných spoločnostiach uvádza Obchodný zákonník v celej hlave I (nazvanej Obchodné spoločnosti) svojej druhej časti.[11]

Termín sa do slovenského právneho poriadku dostal z nemeckého a rakúskeho práva. V Nemecku totiž platil v rokoch 1861/1869 - 1899 „Všeobecný nemecký obchodný zákonník“, ktorý platil s menšími úpravami pod názvom „Všeobecný obchodný zákonník“ aj v Predlitavsku/Rakúsku v rokoch 1863-1938 a v Česku v rokoch 1863-1950. Podľa tohto zákonníka sú obchodné spoločnosti („Handelsgesellschaften“) verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, akciová spoločnosť a komanditná spoločnosť na akcie. Definícia pojmu obchodná spoločnosť v zákonníku uvedená nie je, uvedený je len taxatívny zoznam spoločností, ktoré doň patria[12] Právna forma spoločnosť s ručením obmedzeným v čase prijatia tohto zákona ešte neexistovala [13]

V Uhorsku (a teda aj na Slovensku) platil od roku 1876 uhorský obchodný zákon, ktorý bol len modifikáciou Všeobecného nemeckého obchodného zákonníka (resp. rakúskeho Všeobecného obchodného zákonníka). Na Slovensku platil až do roku 1950. Pojem obchodná spoločnosť (maď. kereskedelmi társaság, nem. Handelsgesellschaft) podľa neho zahŕňa verejnú obchodnú spoločnosť, komanditnú spoločnosť, akciovú spoločnosť (vo vtedajšej slovenčine: účastinnú spoločnosť) a družstvo (iný názov: spoločenstvo). Definícia pojmu obchodná spoločnosť v zákone uvedená nie je, uvedený je len taxatívny zoznam spoločností, ktoré doň patria. Na rozdiel od Všeobecného nemeckého obchodného zákonníka sú, ako vidno, v uhorskom obchodnom zákone pod obchodné spoločnosti zahrnuté aj družstvá a naopak nie sú zahrnuté komanditné spoločnosti na akcie.[14][15][16] Právna forma spoločnosť s ručením obmedzeným v čase prijatia tohto zákona ešte neexistovala (ani v Nemecku či Rakúsku) [13].

V medzivojnovom Česko-Slovensku zostal v platnosti pre Česko Všeobecný obchodný zákonník a pre Slovensko a Podkarpatskú Rus uhorský obchodný zákon; obe predpisy však boli však mierne upravené. Pojem obchodná spoločnosť začiatkom 30. rokov zahŕňal verejnú obchodnú spoločnosť, komanditnú spoločnosť, akciovú spoločnosť (vo vtedajšej slovenčine: účastinnú spoločnosť), spoločnosť s ručením obmedzeným, komanditnú spoločnosť na akcie (pričom posledná existovala len v Česku) a na Slovensku aj družstvo (iný názov: spoločenstvo). Dobová literatúra definuje obchodnú spoločnosť ako združenie dvoch alebo viacerých osôb, ktoré vykonáva obchodnú živnosť (maď. kereskedelmi üzlet, nem. Handelsgewerbe) – okrem podomovej živnosti - pod spoločnou firmou (t.j. pod spoločným obchodným menom), a ktoré spĺňa podmienky zákona č. 183/1928 Sb. z. a n. na to, aby bolo považované za kupca plného práva (iný dobový názov: obchodník plného práva, nem. Vollkaufmann), pričom ale akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným a (na Slovensku) družstvo je vždy automaticky obchodnou spoločnosťou. Spomínaná podmienka znela, že spoločnosť musí mať ako vymeriavací základ pre zárobkovú daň rýdzi zárobok vo výške aspoň 50 000 Kč.[17][18][19][20][21][22][23][24]. Spomínaný termín obchodná živnosť bol definovaný ako prevádzkovanie po živnostensky (t. j. opakovane a s úmyslom docieliť zárobok) aspoň jedného z obchodov (nem. Handelgeschäft, maď. kereskedelmi ügylet) definovaných v Česku v čl. 271 – 271 Všeobecného obchodného zákonníka a na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi v § 258-259 uhorského obchodného zákona.[25][26][27][28][29][18][30][31].

V 50. – 80. rokoch 20. storočia, t. j. počas vlády KSČ, z vyššie uvedených spoločností zostala v česko-slovenskom právnom systéme len akciová spoločnosť (dobový slovenský názov: účastinná spoločnosť) a pojem obchodná spoločnosť z právneho systému vypadol. Pojem obchodná spoločnosť sa ale používal v literatúre naďalej vo vzťahu k zahraničiu. Literatúra väčšinou prebrala definíciu uvedenú vyššie z medzivojnového obdobia, ale v zjednodušenej forme (najmä pojem obchodná živnosť, ktorý v tom čase už v česko-slovenskom práve neexistoval, býval v definícii nahrádzaný rôznymi náhradnými podobnými výrazmi). Pokiaľ ide o konkrétny zoznam, do pojmu obchodná spoločnosť literatúra zahŕňala verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným a komanditná spoločnosť na akcie.[32][33]Ako typický príklad definície z tohto obdobia možno uviesť Právnický slovník z roku 1988, ktorý obchodnú spoločnosť definuje ako združenie dvoch či viacerých osôb, ktoré provádzkuje pod spoločnou firmou obchodný závod a má spôsobilosť k právam. [34]. V niektorých textoch sa pojem vykladal veľmi voľne a aplikoval sa aj napr. na anglosaské právo (hoci v anglosaskom práve pojem obchodná spoločnosť neexistuje), kde by vraj pojem obchodná spoločnosť mal zahŕňať jednotlivé typy partnership a jednotlivé typy company (resp. v USA corporation).[35][36]

Od mája 1990 do decembra 1991 v Česko-Slovensku pojem obchodná spoločnosť (podľa novelizovaného textu Hospodárskeho zákonníka) zahŕňal verejnú obchodnú spoločnosť, komanditnú spoločnosť, akciovú spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným a komanditnú spoločnosť na akcie.[37]

Od januára 1992 v Česko-Slovensku začal platiť súčasný Obchodný zákonník (v Česku platil do roku 2013). Podľa neho na Slovensku (a do roku 2004 aj v Česku) pojem obchodná spoločnosť zahŕňal verejnú obchodnú spoločnosť, komanditnú spoločnosť, akciovú spoločnosť a spoločnosť s ručením obmedzeným (komanditné spoločnosti na akcie boli zrušené).[38] V októbri 2004 pribudla na Slovensku do textu zákona veta “Postavenie obdobné postaveniu spoločností majú aj právnické osoby založené podľa práva Európskych spoločenstiev.”[39]Od januára 2017 je na Slovensku obchodnou spoločnosťou aj nový typ spoločnosti – jednoduchá spoločnosť na akcie [40].

V Česku do roku 2004 platilo rovnaké znenie inkriminovaných častí obchodného zákonníka ako vtedy na Slovensku. Od októbra 2004 (a to aj po nahradení obchodného zákonníka zákonom o obchodných korporáciách v roku 2014) však v Česku platí, že pojem obchodná spoločnosť zahŕňa verejnú obchodnú spoločnosť, komanditnú spoločnosť, akciovú spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, európsku spoločnosť a európske zoskupenie hospodárskych záujmov. Spoločnosti založené podľa európskeho práva sú teda na rozdiel od slovenskej právnej úpravy výslovne priamo zahrnuté pod obchodné spoločnosti. Definícia obchodnej spoločnosti v českom zákone uvedená nie je.[41][42]

Podľa nemeckého práva (vychádzajúceho z nemeckého obchodného zákonníka z roku 1897[43]) pojem obchodná spoločnosť zahŕňa verejnú obchodnú spoločnosť, komanditnú spoločnosť, akciovú spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, komanditnú spoločnosť na akcie a podľa niektorých názorov aj európske zoskupenie hospodárskych záujmov a európsku spoločnosť a/alebo družstvo (?a európske družstvo) a/alebo (veľkú) vzájomnú poisťovňu („Versicherungsverein auf Gegenseitigkeit“) a/alebo rejdárstvo („(Parten-)Reederei“) a/alebo (ojedinele) tichú spoločnosť. Definícia v predpisoch uvedená nie je, ale v literatúre sa väčšinou uvádza, že ide o taký typ spoločnosti, ktorého účelom je prevádzkovanie obchodnej živnosti („Handelsgewerbe“) alebo ktorý sa aspoň spravidla zakladá na takýto účel. Obchodná živnosť je pojem definovaný v § 1 a §2 nemeckého obchodného zákonníka (pričom táto definícia sa v roku 1998 výrazne zmenila).[44][45][46][47][48][49]

V Rakúsku od roku 1938 do roku 2006 platil len mierne modifikovaný text nemeckého obchodného zákonníka z roku 1897. Podľa rakúskeho výkladu platného do roku 2006 pojem obchodná spoločnosť zahŕňal v širšom zmysle verejnú obchodnú spoločnosť, komanditnú spoločnosť, akciovú spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným (komanditná spoločnosť na akcie v Rakúsku neexistuje), európske zoskupenie hospodárskych záujmov a európska spoločnosť, pričom veľké vzájomné poisťovne („Versicherungsverein auf Gegenseitigkeit“) a veľké družstvá sa dali tiež zaradiť k obchodným spoločnostiam, ale z tradičných dôvodov sa to nerobilo. V užšom zmysle pojem obchodná spoločnosť zahŕňal len verejnú obchodnú spoločnosť a komanditnú spoločnosť a nič iné. Po veľkej novele obchodného zákonníka účinnej od roku 2007, ktorou sa rakúsky obchodný zákonník výraznejšie odklonil od nemeckého, bol však pojem obchodná spoločnosť úplne vynechaný z textu tohto zákonníka, takže je očividná snaha tento pojem už nepoužívať[50][51][52][53][54].

Obchodné spoločnosti (okrem spoločností založených podľa európskeho práva) sa v strednej Európe tradične delia na:

• osobné obchodné spoločnosti (iný názov: personálne obchodné spoločnosti) - rozhodujúcu úlohu v nich hrajú vlastnosti a priama osobná účasť spoločníkov na činnosti spoločnosti; patrí sem: verejná obchodná spoločnosť a komanditná spoločnosť;
• kapitálové obchodné spoločnosti -rozhodujúcu úlohu v nich hrá výška kapitálov (t.j. kapitálová účasť) spoločníkov na spoločnosti (priama osobná účasť je druhoradá alebo irelevantná); patrí sem: akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, jednoduchá spoločnosť na akcie a v zahraničí aj komanditná spoločnosť na akcie; spoločnosť s ručením obmedzeným a komanditná spoločnosť na akcie sú však skôr prechodné typy medzi osobnou a kapitálovou obchodnou spoločnosťou.

Namiesto výrazov osobná (alebo personálna) obchodná spoločnosť a kapitálová obchodná spoločnosť sa zvyknú používať aj skrátené označenia osobná (alebo personálna) spoločnosť a kapitálová spoločnosť (takto dokonca výslovne ako legislatívna skratka v českom zákone o obchodních korporacích). Prísne vzaté však výrazy osobná (alebo personálna) spoločnosť a kapitálová spoločnosť podľa niektorých názorov majú širší význam než osobná obchodná spoločnosť a kapitálová obchodná spoločnosť, pretože existujú aj osobné (alebo personálne) spoločnosti, ktoré nie sú obchodnými spoločnosťami (napr. združenie podľa §829 Obč. zákonníka, partnerstvo podľa nemeckého práva a prípadne aj tichá spoločnosť a európske zoskupenie hospodárskych záujmov) a kapitálové spoločnosti, ktoré nie sú obchodnými spoločnosťami (napr. akciový spolok podľa spolkového patentu z roku 1852 v Rakúsku, vzájomná poisťovňa („Versicherungsverein auf Gegenseitigkeit“) v Nemecku, banícka spoločnosť v Nemecku a prípadne aj európska spoločnosť).[55][56][32][57][17][19][58][59][60][61][62][63]

1. § 56 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
2. Obchodný zákonník s rozsiahlym komentárom a judikatúrou po poslednej novele vykonanej zákonom NR SR č. 19/2007 Z.z. s účinnosťou od 1. februára 2007… ; Zákon o obchodnom registry …. IX. doplnené vydanie. Bratislava: NOVÁ PRÁCA, 2007. ISBN 978-80-88929-93-2. S. 79
3. § 56 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
4. Obchodný zákonník s rozsiahlym komentárom a judikatúrou po poslednej novele vykonanej zákonom NR SR č. 19/2007 Z.z. s účinnosťou od 1. februára 2007… ; Zákon o obchodnom registry …. IX. doplnené vydanie. Bratislava: NOVÁ PRÁCA, 2007. ISBN 978-80-88929-93-2. S. 81
5. ZÁDĚRA, Filip. Obchodněprávní a pracovněprávní aspekty výkonu funkce členů statutárních orgánů v obchodních společnostech (Disertační práce. Západočeská univerzita v Plzni, Fakulta právnická). [online]. Plzeň, 2011 [cit. 2017-11-13]. Dostupné na: S. 12 (a 11)
6. Obchodný zákonník s rozsiahlym komentárom a judikatúrou po poslednej novele vykonanej zákonom NR SR č. 19/2007 Z.z. s účinnosťou od 1. februára 2007… ; Zákon o obchodnom registry …. IX. doplnené vydanie. Bratislava: NOVÁ PRÁCA, 2007. ISBN 978-80-88929-93-2. S. 79-80
7. Obchodný zákonník s rozsiahlym komentárom a judikatúrou po poslednej novele vykonanej zákonom NR SR č. 19/2007 Z.z. s účinnosťou od 1. februára 2007… ; Zákon o obchodnom registry …. IX. doplnené vydanie. Bratislava: NOVÁ PRÁCA, 2007. ISBN 978-80-88929-93-2. S. 80
8. § 56 ods. 3, § 105, § 162 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
9. §27 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
10. §2 zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri
11. zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
12. Zweites Buch des Allgemeinen Deutschen Handelsgesetzbuches dostupné online
13. společenost s ručením omezeným. In: Masarykův slovník naučný: lidová encyklopedie všeobecných vědomostí , díl 6. R – S. Praha: Československý kompas, 1932. s. 875
14. § 61 1875. évi XXXVII. törvénycikk - kereskedelmi törvény. Dostupné online:
15. HERICH, Carl et al. (eds.). Das ungarische Handelsgesetz (XXXVII. Gesetzartikel vom Jahre 1875) : Deutsche Ausgabe unter steter Bezugnahme auf die einschlägigen Bestimmungen des allgemeinen deutschen Handelsgesetzbuches, des österreichischen Einführungsgesetzes zum allgemeinen deutschen Handelsgesetzbuche, des deutschen Reichsgesetzes vom 11. Juni 1870 und des österreichischen Genossenschaftsgesetzes vom 9. April 1873. Budapešť: LAFITE & ELSNER, 1876. dostupné online: , S. XI-XIII, 35
16. Uhorské obchodné právo do r. 1918 [online]. flaw.uniba.sk, [cit. 2017-11-13]. Dostupné online. S. 3-5
17. obchodní společnost. In: Masarykův slovník naučný: lidová encyklopedie všeobecných vědomostí , díl 5. N – Q. Praha: Československý kompas, 1931. s. 270
18. kupec. In: BUJNÁK, Pavel, ed. Slovenský náučný slovník: Príručná encyklopédia vedomostí v troch dieloch II. diel E – M. Bratislava, Praha: Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. s. 277
19. obchodná spoločnosť. In: BUJNÁK, Pavel, ed. Slovenský náučný slovník: Príručná encyklopédia vedomostí v troch dieloch III. diel N – Ž. Bratislava, Praha: Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. s. 34
20. zákon č. 183/1928 Sb. z. a n.
21. druhá kniha Obecního zákoníku obchodního (náznaky definície vidno najmä v čl. 85 a 150). In: DOMINIK, R. a KIZLINK, K. (eds.): Obecný zákoník obchodní platný v historických zemích Československé republiky se zákony úvodními, zejména zákonem ze dne 17. prosince 1862 č. 1 ř. z. ex 1863 : předpisy o obchodním rejstříku, o akciových společnostech a o železniční dopravě. Praha: Nákladem Vladimíra Orla, 1927. dostupné online
22. Zweites Buch des Allgemeinen Deutschen Handelsgesetzbuches (náznaky definície vidno najmä v čl. 85 a 150) dostupné online
23. § 61-257 (náznaky definície vidno najmä v §64 a §125) 1875. évi XXXVII. törvénycikk - kereskedelmi törvény. Dostupné online:
24. HERICH, Carl et al. (eds.). Das ungarische Handelsgesetz (XXXVII. Gesetzartikel vom Jahre 1875) : Deutsche Ausgabe unter steter Bezugnahme auf die einschlägigen Bestimmungen des allgemeinen deutschen Handelsgesetzbuches, des österreichischen Einführungsgesetzes zum allgemeinen deutschen Handelsgesetzbuche, des deutschen Reichsgesetzes vom 11. Juni 1870 und des österreichischen Genossenschaftsgesetzes vom 9. April 1873. Budapešť: LAFITE & ELSNER, 1876. dostupné online: , § 61-257 (náznaky definície vidno najmä v §64 a §125)
25. WENIG, A.: Příručka práva platného v Čechách, na Moravě a ve Slezsku, kniha první, druhé vydání, Brno: Typos, 1924 citované in: Stupková, P. Rigorózní práce – Vývoj obchodního práva v českých zemích, 2006, dostupné online , S. 8
26. čl. 4, čl. 271-272 Obecního zákoníku obchodního. In: DOMINIK, R. a KIZLINK, K. (eds.): Obecný zákoník obchodní platný v historických zemích Československé republiky se zákony úvodními, zejména zákonem ze dne 17. prosince 1862 č. 1 ř. z. ex 1863 : předpisy o obchodním rejstříku, o akciových společnostech a o železniční dopravě. Praha: Nákladem Vladimíra Orla, 1927. dostupné online
27. Art. 4, 271-272 des Allgemeinen Deutschen Handelsgesetzbuches dostupné online
28. § 2, 258-259 1875. évi XXXVII. törvénycikk - kereskedelmi törvény. Dostupné online:
29. HERICH, Carl et al. (eds.). Das ungarische Handelsgesetz (XXXVII. Gesetzartikel vom Jahre 1875) : Deutsche Ausgabe unter steter Bezugnahme auf die einschlägigen Bestimmungen des allgemeinen deutschen Handelsgesetzbuches, des österreichischen Einführungsgesetzes zum allgemeinen deutschen Handelsgesetzbuche, des deutschen Reichsgesetzes vom 11. Juni 1870 und des österreichischen Genossenschaftsgesetzes vom 9. April 1873. Budapešť: LAFITE & ELSNER, 1876. dostupné online: , § 3, 258-259
30. kupec In: Masarykův slovník naučný: lidová encyklopedie všeobecných vědomostí , díl 4. Ko – M. Praha: Československý kompas, 1929. s. 245
31. obchod In: Masarykův slovník naučný: lidová encyklopedie všeobecných vědomostí, díl 5. N – Q'. Praha: Československý kompas, 1931. s. 261-262
32. obchodní společnost. In: JELÍNEK, Jaroslav, ed. Ekonomická encyklopedie A-O /I/. 2., přepracované vydání. Praha: Svoboda, 1984. s. 719.
33. obchodní společnosti. In: Malá československá encyklopedie 4 M – Pol. Praha: Academia, 1986. s. 598.
34. Madara, Z. et al. Právnický slovník. I díl (A-O). Praha:Panorama, 1988, s. 555
35. obchodní společnost. In: CINKL, Jindřich, ed. et al. Encyklopedie zahraničního obchodu. 2., upr. a dopl. vyd. Praha; Bratislava : SNTL; Alfa, 1986. s. 414.
36. SCHÄFER, Wilhelm: Wirtschaftswörterbuch. Teil: Bd. 2., Deutsch-Englisch. 3., überarb. und erw. Aufl. Mníchov : Vahlen, 1991. ISBN 3 8006 1508 8. S. 36
37. § 106a-106t (znenie od mája 1990) zákona č. 109/1964 Zb. Hospodársky zákonník
38. zákon č. 513/1990 Zb. Obchodný zákonník (vyhlásené znenie)
39. zákon č. 432/2004 Z. z.
40. čl. I -3. zákona č. 389/2015 Z. z.
41. §14 zákona č. 360/2004 Sb.
42. §1 ods. 2 zákona č. 90/2012 Sb. zákon o obchodních společnostech a družstvech (zákon o obchodních korporacích)
43. Gabler Wirtschaftslexikon [online]. wirtschaftslexikon.gabler.de, [cit. 2017-11-14]. Dostupné online.
44. Handelsgesellschaft. In: WOLL, Artur, ed. Wirtschaftslexikon. 6., überarb. und erw. Aufl. München ; Wien : Oldenbourg, 1992. 770 s. ISBN 3-486-22012-8. S. 304
45. www.Rechtslexikon.net. Handelsgesellschaft [online]. rechtslexikon.net, [cit. 2017-11-14]. Dostupné online.
46. Gabler Wirtschaftslexikon [online]. wirtschaftslexikon.gabler.de, [cit. 2017-11-14]. Dostupné online.
47. Bundeszentrale für politische Bildung. Handelsgesellschaft [online]. bpb.de, [cit. 2017-11-14]. Dostupné online.
48. MEZGER, Christian. Die vollständige Abwicklung insolventer Handelsgesellschaften (zugleich ein Beitrag zur gesellschaftsrechtlichen Liquidation). [s.l.] : Herbert Utz Verlag, 2011. 317 s. ISBN 978-3-8316-4014-0. S. 2.
49. §1, §2 (deutsches) Handelsgesetzbuch RGB. 219/1897 (znenie 1997 a 2016 )
50. Handelsrecht [online]. aeiou.at, [cit. 2017-11-14]. Dostupné online.
51. JABORNEGG, Peter; APATHY, Peter. Kommentar zum HGB (Handelsgesetzbuch mit Firmenbuchgesetz und Handelsmaklerrecht). [s.l.] : Springer-Verlag, 1997. 2871 s. ISBN 978-3-211-82949-3. S. 647-649.
52. (österreichisches) Handelsgesetzbuch vom 10.5.1897, deutsches RGBl 219/1897, in Österreich eingeführt durch deutsches RGBl 1938 I 1999 (verzia 2006)
53. Unternehmensgesetzbuch, deutsches RGBl 219/1897
54. KASTNER, Walther: Grundriss des österreichischen Gesellschaftsrechts. 5., erw. Aufl., Studenten-Ausg., Wien : Manz, 1990. ISBN 3-214-14853-2, S. 35
55. obchodná spoločnosť. In: ŠÍBL, D. (ed.) et al.: Malý slovník trhovej ekonomiky, Bratislava 1991 ISBN 80-85323-02-8. S. 132
56. KUPKOVIČ, Milan, a kol. Podnikové hospodárstvo : komplexný pohľad na podnik. Bratislava : Sprint, 2003. 452 s. ISBN 80-88848-71-7. S. 86-87.
57. §1 ods. 2 zákona č. 90/2012 Sb. Zákon o obchodních společnostech a družstvech (zákon o obchodních korporacích)
58. KASTNER, Walther: Grundriss des österreichischen Gesellschaftsrechts. 5., erw. Aufl., Studenten-Ausg., Wien : Manz, 1990. ISBN 3-214-14853-2, S. 35-37
59. KREUZER, Christian. BWL kompakt (Die 100 wichtigsten Themen der Betriebswirtschaft für Praktiker). [s.l.] : Linde Verlag GmbH, 2013. 496 s. ISBN 978-3-7094-0456-0. S. 60-66.
60. www.Rechtslexikon.net. Kapitalgesellschaft [online]. rechtslexikon.net, [cit. 2017-11-14]. Dostupné online.
61. www.Rechtslexikon.net. Personengesellschaft [online]. rechtslexikon.net, [cit. 2017-11-14]. Dostupné online.
62. Gabler Wirtschaftslexikon [online]. wirtschaftslexikon.gabler.de, [cit. 2017-11-14]. Dostupné online.
63. Kapitalgesellschaft. In: WOLL, Artur, ed. Wirtschaftslexikon. 6., überarb. und erw. Aufl. München ; Wien : Oldenbourg, 1992. 770 s. ISBN 3-486-22012-8. S. 304