Suetonius
Gaius Suetonius Tranquillus (* okolo 70 – † po 130), známy tiež ako Suetonius, bol rímsky historik a životopisec pôsobiaci za vlády cisárov Trajána a Hadriána.
Život
Suetonius sa narodil v nie príliš bohatej jazdeckej rodine ako syn Suetonia Laeta, ktorý pochádzal pravdepodobne z Hippa Regia (dnes Annaba v Alžírsku) a bojoval v bitke pri Bedriacu (69) na strane cisára Othona. Spočiatku sa pravdepodobne venoval právnickej činnosti v Ríme, ale jeho záujem o históriu si povšimli Plínius Mladší a neskôr veliteľ prétoriánskej gardy Septicius Clarus, ktorí sa postarali o uvedenie Suetonia na cisársky dvor.
O Suetoniovej kariére na dvore máme len skromné údaje. Plínius mu pomohol získať malý statok v Itálii a neskôr vymohol u cisára i tzv. právo otca troch detí (ius trium librorum), hoci Suetonius bol bezdetný. Suetonius sprevádzal Plínia v jeho úrade prokonzula v Bitýnii v rokoch 110 – 112. Po tomto dátume zastával na dvore úrad správcu verejných knižníc a neskôr vedúceho cisárskej kancelárie a archívov.
Roku 122 došlo medzi Suetoniom a cisárom Hadriánom k roztržke (dôvodom malo byť neúctivé správanie voči cisárovnej Vibii Sabine). Spisovateľ bol prepustený z cisárskych služieb a tým sa všetky údaje o jeho živote končia.
Dielo
Suetonius bol autorom neobvykle širokého diela, z ktorého sa až na výnimky nič nedochovalo. Celý súbor býva niekedy označovaný Prata či Pratum (Lučina), čo má naznačiť rôznorodosť Suetonovho materiálu.
De vita Caesarum
De vita Caesarum (O živote cisárov, prekladané tiež ako Životopisy dvanástich cisárov) je jediné Suetonovo dielo, ktoré sa do súčasnosti zachovalo takmer neporušené. Chýba nám len venovanie Septiciovi Clarovi a úvod prvej kapitoly. Historik v ňom rozoberá postupne životy dvanástich prvých cisárov: zakladateľa julsko-klaudiovskej dynastie Iulia Caesara, Augusta, Tiberia, Caligulu, Claudia a Nerona – tým sa julsko-klaudiovská dynastia končí -, ďalej troch uzurpátorov Galbu, Othona a Vitellia a troch cisárov flaviovskej dynastie, Vespasiana, Tita a Domitiana.
Suetoniova životopisná historiografia dáva vzniknúť novému historiografickému žánru, ktorý sa stane v nasledujúcich obdobiach rímskej literatúry nesmierne populárny. Každou osobnosťou sa zaoberá podľa pevne stanovenej schémy – najprv uvádza pôvod jej rodiny a okolnosti narodenia, chronologický prehľad význačných udalostí až do získania cisárskej hodnosti. V tomto okamihu začína Suetonius preberať cisárske činy podľa vecného hľadiska, nie chronológie, pričom uvádza najprv ich klady a potom zápory. Tieto pasáže pritom dopĺňa početnými citáciami a anekdotami zo života. Každá kapitola končí popisom okolností smrti a jej dozvukov, fyzickým popisom osoby a jej zdravia a jej záľub alebo zlozvykov.
Na rozdiel od „veľkej“ historiografie, nepridržiava sa Suetonius ani chronologického rámca, ako to robili analisti, ani sa nesústreďuje na analýzu jedinej témy, ako to robili analytici, ale vytvára čosi nové – históriu, v ktorej je chronologickým rámcom nie úradné obdobie konzulov ako dosiaľ ale vláda jedného panovníka, a v centre záujmu nie jediný objekt, ale osoba, a to osoba pre cisárske obdobie najpríznačnejšia, sám cisár, ktorý riadi celý štát.
Suetoniovými vzormi pre nový typ historiografie sú oslavné nápisy (elogia) a predovšetkým pohrebné chváloreči (laudationes funebres), ktoré bývali tradične prednášané na počesť zosnulých v tom istom usporiadaní, aké badať u Suetonia.
Čiastočne dochované diela
- De viris illustribus (O slávnych mužoch) – životopisná historiografia pojednávajúca o slávnych osobnostiach literatúry, dochovali sa iba zlomky niektorých oddielov, a to
- De grammaticis et rhetoribus (Životy gramatikov a rečníkov) – 20 krátkych životopisov gramatikov a 5 z pôvodných 16 životopisov rečníkov
- De poetis (Životy básnikov) – dochované životopisy Vergília, Terentia, Horatia a Lucana, mohli byť kontaminované neskoršími odpisovačmi
- De historicis (Životy historikov) – s týmto dielom býva spájaný životopis Plínia Staršieho
- Peri ton par Hellesi paidion (Grécke hry) – zachované ako zlomky v neskorších byzantských slovníkoch
- Peri blasphemion (Grécke nadávky) – zachované ako zlomky v neskorších byzantských slovníkoch
Nedochované diela
- De meretricibus (Životy slávnych kurtizán)
- De vita et moribus Romanorum (Rímske tradície)
- De anno Romano (Rímsky rok)
- De feriis Romanis (Rímske sviatky)
- De nominibus et forma vestimentorum et calceamentorum (Rímsky odev a obuv)
- De vita publica Ciceronis (O Ciceronovej verejnej činnosti)
- De maculis corporis (Telesné poruchy)
- De signis manuscriptis (Diakritické znamienka)
- De muneribus rei publicae (Štatné povinnosti)
- De regibus Europae, Libyae et Asiae (Oblasti Európy, Líbye a Ázie)
Literatúra
- CONTE, Gian Biagio. Dějiny římské literatury. Preklad Dagmar Bartoňková et al. Vyd. 1. Praha : KLP, 2003. 790 s. ISBN 80-85917-87-4.
