Jean-Baptiste Mathey

Jeho prvou a hneď najlepšou realizáciou bol pražský krížovnícky kostol sv. Františka z Assisi pri Karlovom moste. V tejto zdanlivo jednoduchej stavbe Mathey preukázal perfektné znalosti vtedajšej rímskej architektúry. Prevýšený centrálny kostol s kopulou umiestnenou na základni, tvorenej mohutnou hmotou lode s konkávne vyrezanými rohmi, a perfektne vyrobenou dórskou tesanou kamennou fasádou by bol veľmi kvalitným dielom i v samotnom Ríme. V Prahe však taký kostol nepochybne pôsobil ako úplné zjavenie. Je tiež známe, že už Matheyovi súčasníci si nechávali obkresľovať plány tejto mimoriadnej stavby.

Mathey tiež projektoval prestavbu arcibiskupského paláca v Prahe na Hradčanoch. I tu preukázal suverénne znalosti rímskej architektúry. Pre strednú časť paláca vytvoril o poschodie vyšší výhľadový pavilón, čo bolo v Prahe úplné novum. Priečelie paláca bolo riešené prísne osovo, opäť s perfektne zvládnutým tvaroslovím prevedeným v štuke a s kamenným portálom a nad ním umiestneným balkónom.

Podobné charakteristiky, tu však dokonca v „zdvojenom“ prevedení, vykazuje tiež neďaleký, kedysi Trčkovský, neskôr Toskánsky palác. Táto rozmerná budova s dvojitým vjazdmi a nad nimi umiestnenými výhľadovými pavilónmi a terasou ozdobenou sochami predstavujúcimi antických bohov medzi nimi, ktorá dodnes dominuje hornej polovici Hradčanskému námestiu, opäť jasne dokladá Matheyovo architektonické majstrovstvo.

Ďalšou veľmi významnou realizáciou je letohrádok Troja. Táto stavba predstavuje klasickú rímsku villu suburbanu (prímestskú vilu). Nebola určená k trvalému obývaniu, ale len k usporiadaniu slávností, hostín a koncertov. Preto tiež dostala rozsiahlu záhradu, oboru, vinice a ďalšie nutnosti. Architektonicky sa tu opäť stretávame s veľmi precízne skomponovanou stavbou, ktorej centrom je veľká sála. Tá (podobne ako výhľadové pavilóny u vyššie spomenutých stavieb) o výšku jedného poschodia prevyšuje zvyšok stavby. Po stranách sály sú pripojené nižšie bočné krídla, obsahujúce salóny, na ktoré v pravom uhle nadväzujú ešte krátke krídla, tvoriace pred záhradným priečelím pomerne intímny priestor. Okrem veľkej sály ovláda siluetu vily ešte dvojica rovnako vysokých schodišťových veží, ktoré však opäť slúžili nielen ku komunikácii, ale tiež k výhľadu. Veľká sála je potom prístupná naozaj pompéznym dvojitým schodiskom, ozdobeným sochami Georga a Paula Hermannovcov z Drážďan.

S zámkom Troja je spojený ešte jeden pozoruhodný detail, ktorým je písomne doložená účasť Kryštofa Dientzenhofera na výstavbe zámku. Nález tohoto dokladu viedol k predpokladu, že Mathey v skutočnosti nie je autorom zámku, ale že je ním Kryštof Dientzenhofer. Tento záver je však chybný, ale dobre nám ukazuje vtedajšiu architektonickú prax. Dientzenhofer totiž nebol len architektom, ale tiež majiteľom stavebnej firmy. Ako taký pochopiteľne tiež staval i cudzie projekty. Mathey navyše síce mohol projektovať, ale nesmel (rovnako ako neskôr Santini) svoje stavby aj stavať, pretože nebol vyučeným staviteľom, ale disponoval len potvrdením o maliarskom vyučení, ktoré predstaviteľom pražského staviteľského cechu pochopiteľne nestačilo.

• jazdiareň, Pražský hrad
• Duchcovský zámok
• schodisko zámku Červený Hrádok pri Jirkove
• sýpka s hodinovou vežou, obsahujúcou stredovekú kráľovskú kaplnku, Kláštor Plasy, 1685 – 1686
• prestavba cintorínskeho kostola sv. Václava, Kláštor Plasy, do 1690
• prelatúra, Klášter Plasy, dokončené 1698
• kostol sv. Michala archanjela, 1685 – 1694, Litvínov
• kostol Nanebovzatia Panny Márie, 1694 – 1700, Horní Jiřetín
• kostol Panny Márie Bolestnej v Mariánskych Radčiciach
• kostol Panny Márie, sv. Juraja a sv. Martina, Martínkovice, 1692 – 1698
• kaplnka sv. Kataríny, Nynice 1699 – 1701