Zelienka obyčajná

Zelienka obyčajná (iné názvy: stehlík zelený, stehlík zelený (zelienka)[3]; lat. Chloris chloris) je spevavec z čeľade pinkovité (Fringillidae). Hniezdi v Európe a bola introdukovaná v Austrálii, na Novom Zélande. Hniezdi na celom území Slovenska od nížin do 900 m n. m. (maximálne 1 450 m n. m. vo Vysokých Tatrách).[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov zelienka obyčajná patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná, v rokoch 1980 – 2013 bol u európskej populácii zaznamenaný stabilný stav.[1]

zelienka obyčajná

hore samec, dole samica
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Chloris chloris
Linnaeus, 1758
Synonymá
stehlík zelený,
stehlík zelený (zelienka)

Mapa rozšírenia zelienky obyčajnej

██ Hniezdiaca

██ Stála

██ Zimujúca

██ Človekom introdukovaná

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
 Biologický portál

Opis

Zelienka obyčajná meria 15 cm[5][6] a váži 24 – 27 g.[7]

Hlas

Spev

11 s., Rusko

Spev zelienky znie ako zvonkohra "ďürrürürü, gürrürü"[5]. Spieva za sedu na vrcholkoch stromov a tiež aj počas letu.[4] Do spevu patrí aj tiahlé "džväääš".[6] Vábenie znie ako "dvuit"[6] alebo "jikk, ďikk"[5]. Za letu sa ozýva húpavým "djürürrüpp".[6]

Výskyt a stav na Slovensku

Hniezdi i zimuje na celom území Slovenska, je to stály, prelietavý a z časti i sťahovavý druh. Na zimu priletajú zelienky severských populácií.[4]

Najvyššie hniezdne hustoty boli zistené v Bratislave na plochách mestskej zelene, až 123,2 páru / 10 ha, v agátových lesikoch na Východoslovenskej rovine, až 32 párov / 10 ha, tam isto vo vetrolomoch, až 25 párov / 10 ha (vo vetrolamoch na Žitnom ostrove 10 párov / 10 ha), v parkoch a cintorínoch Bratislavy maximálne 17,4 páru / 10 ha.

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 100 000 – 130 000, zimujúcich jedincov 100 000 – 300 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995 žiadny. V roku 1998 žiadny.[4] V roku 2001 žiadny.[8] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][9][10] Európsky ochranársky status SPEC4 – druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe a majú tam vhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.[4]

Spôsob života

Hniezdenie

Samčekovia začínajú spievať počas miernych zimných dní už v januári a vo februári. Zimné skupinky sa rozpadávajú. Spevom sa začína obdobie tvorby párikov. Do tohoto procesu sa počíta aj to, keď samčekovia spievajú ešte v zimných kŕdlikoch. Vytvorené páriky pokračujú v ďalšej fáze hniezdenia a to vyhľadávaním hniezdnych revírov. Tento proces je najrýchlejší, ak je stabilné počasie okolo +5 °C. Vytvorené páriky nemajú ešte pevnú väzbu na hniezdiská a pri návrate chladných dní spoločne vyhľadávajú vhodné zdroje potravy v širšom okolí, až niekoľko kilometrov. Koncom februára a v priebehu marca sa často vráti nepriaznivé počasie avšak koncom marca a začiatkom apríla sú už budúce hniezdne revíry obsadené a samičky začínajú so stavbou hniezda a samčekovia ich pritom sprevádzajú. So stavbou sú hotové zvyčajne za 8 až 12 dní. Najskoršie známe hniezdenie bolo dokumentované v priestoroch Berlínskej zoologickej záhrady, kedy už koncom februára v roku 1936 viaceré zelienky stavali svoje hniezda a dňa 8. marca bolo nájdené hniezdo s 5 vajíčkami, na ktorých už pevne sedela samička.[11] Najčastejšie sa však objavovali prvé vajíčka v hniezdach skúmaných na území bývalého Československa v tretej dekáde apríla.[12]

V znáškach býva 3 až 6 vajíčok, najčastejšie 5.[11] Prvé vajíčka sa v hniezdach objavujú deň - dva po ukončení stavby hniezda. Znašajú každý deň, zvyčajne ráno do 9 hodiny. Na vajíčkach sedí výhradne samička 13 – 14 dní, samček ju kŕmi.[11][7] Vyliahnuté mláďatká otvárajú na 8. deň oči a po 13. až 15 dňoch vylietajú z hniezda. Kŕmia ich obaja rodičia. Po prvom hniezdení začína tesne druhé hniezdenie. Mláďatá z druhého hniezdenia sú potom dlhšie s rodičmi ako mláďatá z prvého.[11]

Biotop

Zelienka obyčajná obýva okraje lesov, krovinaté okraje lúk a pasienkov, krovinaté lemy vodných tokoch, vrbiny, parky, staré záhrady, sady, vinohrady a cintoríny. Radi si robia hniezda na ihličnatých stromoch.[7]

Potrava

Zelienka obyčajná sa živí hlavne rastlinnou potravou, len na jar a v lete aj hmyzom. Konzumujú semená, plody, puky a listy až 56 druhov rastlín.[7]

Ochrana

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 230 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[13] Druh je zaradený do Bernského dohovoru (Príloha II).[14]

Galéria

Referencie
  1. IUCN Red list 2020.2. Prístup 24. októbra 2020.
  2. Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-01]. Dostupné online.
  4. DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Dušan Karaska. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Zelienka obyčajná / Stehlík zelený, s. 604 – 606.
  5. PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  6. JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  7. FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  11. BLÜMEL, Hans. Der Grünling. Carduelis chloris. (Neue Brehm Bücherei, Heft 490). Wittenberg Lutherstadt : A. Ziemsen Verlag. (nemecky)
  12. Ptáci – Aves. Ed. Karel Hudec. 1.. vyd. Praha : Academia, 1983. (Fauna ČSSR.) Zväzok 3. díl, 2. sv.. (po česky)
  13. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-18]. Dostupné online.
  14. BirdLife International (2020) Species factsheet: Chloris chloris [online]. datazone.birdlife.org, [cit. 2020-02-18]. Dostupné online. (En)

Iné projekty

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.