Staroveská kotlina
Staroveská kotlina je geomorfologickou časťou Veterného vrchu, podcelku Spišskej Magury.[1] Leží v jej severnej časti, v okolí mesta Spišská Stará Ves v kežmarskom a staroľubovnianskom okrese.[2]
Staroveská kotlina | |||
geomorfologická časť Spišskej Magury | |||
Severná časť kotliny | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Región | Prešovský | ||
Okresy | Kežmarok, Stará Ľubovňa | ||
Časť | Veterného vrchu | ||
Hranice | Veterný vrch, Repisko, Pieniny | ||
Mestá | Spišská Stará Ves, Červený Kláštor, Haligovce | ||
Rieky | Dunajec, Lesniansky potok, Rieka, Lipník | ||
Súradnice | 49°22′19″S 20°21′40″V | ||
Najnižší bod | údolie Dunajca | ||
- poloha | severný okraj územia | ||
- výška | cca 450 m n. m. | ||
Poloha územia v rámci Slovenska
| |||
Poloha územia v rámci Prešovského kraja
| |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Polohopis
Kotlina sa nachádza v severnej časti Spišskej Magury a zaberá severozápadnú časť Veterného vrchu, zvažujúcu sa k rieke Dunajec. Zjednodušene zasahuje územie od Spišských Hanušoviec na juhozápade a Spišskej Starej Vsi na severozápade, po Červený Kláštor a Veľký Lipník na východe. Severný a severozápadný okraj vymedzuje štátna hranica s Poľskom, juhozápadne susedí Repisko, podcelok Spišskej Magury. Juhovýchodným smerom pokračuje podcelok Veterný vrch a severovýchodne vedie údolím Lipníka hranica s Pieninami.[1]
Územie Staroveskej kotliny je súčasťou povodia Dunajca, ktorý tečie severným okrajom tejto časti pohoria a na východnom okraji vytvára Prielom Dunajca. Najväčšími prítokmi z kotliny sú Starovinský a Hardinský potok, Rieka, Jordanec, Havka a Lipník.[2]
Doprava
Centrálnou časťou kotliny vedie cesta II/542 zo Spišskej Belej (napojenie na I/66) cez Magurské sedlo, Spišské Hanušovce a Matiašovce do Spišskej Starej Vsi, kde križuje cestu II/543 (Spišská Stará Ves – Červený Kláštor – Haligovce – Veľký Lipník) do Hniezdna (napojenie na I/77).[2]
Chránené územia
Celý Veterný vrch a teda i Staroveská kotlina leží v ochrannom pásme Pieninského národného parku. Samotný národný park leží severovýchodne, oddelený potokom Lipník. Osobitne chránené lokality sa na území kotliny nenachádzajú.[2]
Turizmus
Táto časť Spišskej Magury tvorí najmä východisko do susedného Pieninského národného parku. V rámci kotliny sú atraktívne predovšetkým pamiatky v okolí Červeného Kláštora, kde sa nachádza rovnomenný kartuziánsky kláštor. V blízkosti obce začína jedinečný Prielom Dunajca, no zaujmú tiež obnovené kúpele Smerdžonka.[3]
Turistické trasy
- po
červenej trase (Medzinárodná Mariánska turistická trasa) z Červeného Kláštora cez Plašnú (889 m n. m.) do Veľkého Lipníka - po
červenej trase z Červeného Kláštora prielomom Dunajca - po
zelenej trase z Haligoviec do Lesnice - po
modrej trase z obce Červený Kláštor ku rovnomennému kartuziánskemu kláštoru[2]
Referencie
- KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-19]. Dostupné online.
- mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-19]. Dostupné online.
- Po viac ako 60 rokoch obnovili kúpele Smerdžonka [online]. Petit Press, 10.01.2013, [cit. 2013-01-11]. Dostupné online.