Štefan Luscoň

Narodil sa 18. apríla 1912 v Sihelnom, okres Námestovo. Pochádzal z chudobnej rodiny, a tak vzdelanie získal v duchovnom seminári. Po vysvätení za kňaza začal v roku 1937 študovať matematiku a fyziku na Prírodovedeckej fakulte KU v Prahe. Po uzavretí českých vysokých škôl sa vrátil na Slovensko. V štúdiu pokračoval najprv na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity a od roku 1940 na novozaloženej Prírodovedeckej fakulte SU, kde aj v roku 1942 získal absolutórium. Po vzniku Ústavu atómovej fyziky ako oddelenia Ústavu technickej fyziky SVŠT pre potreby poslucháčov PFSU sa stal prvým asistentom fyziky na svojej alma mater ( 1942[1]). V tejto funkcii však pôsobil iba rok, lebo v roku 1943 ho biskup Ján Vojtaššák povolal znova do služieb cirkvi. Ďalšie dva roky učil ako stredoškolský profesor na gymnáziu v Levoči. Po oslobodení opäť pracoval ako asistent na Prírodovedeckej fakulte SU. V tomto čase získal vôbec prvý doktorát z experimentálnej fyziky na PFSU za prácu Štúdium fotocely s vrstvou iodidu meďného, ktorú vypracoval pod vedením nestora slovenskej fyziky prof. Dionýza Ilkoviča. V čase prenasledovania veriacich na prelome štyridsiatych a päťdesiatych rokov musel začiatkom roku 1950 odísť z fakulty. Istý čas pracoval vo Výskumnom ústave potravinárskom v Bratislave. Od roku 1957 pôsobil opäť ako duchovný najprv v Tvrdošíne, neskôr v Hruštíne a naposledy od roku 1965 do roku 1975[2] v Spišskom Štiavniku. Zomrel 28. februára 1977 v Spišskom Štiavniku.

• Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.