Santiago Calatrava

Calatrava začal svoje štúdium architektúry vo Valencii kde navštevoval školu Escuela Technica Superior de Arquitectura v rokoch 1969 – 1974. Po získaní diplomu sa prihlásil na vysokú školu technickú v Zürichu, Swiss Federal Institute of Technology (ETH) v rokoch 1975 – 1979, na ktorej získal nové vedomosti v obore statika konštrukcií. Doktorandský titul dostal v roku 1981 za tému priestorových rámov. Plynule rozpráva španielsky, anglicky, francúzsky a nemecky.

Puente del Alamillo v noci, Sevilla, Španielsko, (1992)

Torre de comunicaciones de Montjuic

Auditorio de Tenerife, Santa Cruz de Tenerife, Španielsko

Calatravové začiatky sa viažu najmä k mostom a vlakovým staniciam, ktorými dodal pozemnému staviteľstvu nový rozmer. Obrat v jeho kariére nastal vďaka elegantnej a odvážnej Telekomunikačnej veži Montjuic v Barcelone, Španielsku 1989 – 1992. Začal dostávať ponuky na projekty všetkých druhov. Prvou stavbou v Spojených Štátoch pod ktorú sa podpísal bolo Múzeum umenia v Milwaukee v štáte Wisconsin postavené v rokoch 1994 – 2001. Navrhovanie výškových stavieb začal s inovatívnym 54 poschodovým točitým vežiakom, ktorý nesie názov Turning Torso, nachádza sa v Malmö vo Švédsku a postavený bol v rokoch 1999 – 2003

Calatrava reprezentuje nový smer postavený na technickom know-how, no nemá nič spoločné s najmodernejšími technológiami. Medzi jeho dielami je komplexný vzťah a dbá na to, aby sa od seba líšili. Podľa jeho slov vytvára také štruktúry, ktoré by bolo možné posudzovať ako sochy a zakladá ich na osobných predstavách. Väčšinou používa biely betón. Popiera tým materiálovú rôznorodosť a necháva vyniknúť tvarovú podstatu. Jeho diela majú antropomorfný charakter. Častými motívmi, z ktorých čerpá, sú ľudské telo (oko, ruka, trup…) a príroda (vták, strom, kostra…). Veľký vplyv na Calatravovu tvorbu majú architekti Félix Candela a Antonio Gaudí, no aj maliari a sochári ako napr. Francisco Goya alebo Joan Miro. Je často označovaný ako pokračovateľ Gaudího diela a tvorca abstraktnej architektúry.

Nedostatočná konštrukcia letiska a sklenené tabule mosta sú náchylné na poškodenie a ľahko podliehajú miestnym poveternostným podmienkam. V roku 1996 obdaroval mesto Benátky návrhom nového mosta na „Canal Grande“. Od tej doby projekt prešiel mnohými zmenami kvôli nestabilnej štruktúre a nadmernej hmotnosti mosta.

• 
  Interiér galérie BCE Place, Toronto, Kanada (1992).
• 
  L'Umbracle at the Ciutat de les Arts i les Ciències vo Valencii, Španielsko (1996).
• 
  Ciutat de les Arts i les Ciències, Valencia, Španielsko (1996).
• 
  Milwaukee Art Museum v Milwaukee, Wisconsin, USA (2001)
• 
  Gare do Oriente, Lisabon, Portugalsko (1998)
• 
  Turning Torso v Malmö, Švédsko (2005)

• 1979 cena Augusta Perreta
• 1990 "Médaille d´Argent de la Recherche et de la Technique", Paríž
• 1992 Gold Medal of Institution of Structural Engineers, Londýn
• 1993 Toronto Municipality Urban Design Award
• 1996 zlatá medaila za vynikajúce umelecké kvality od ministerstva kultúry, Granada
• 1998 bol zvolený za člena „Les Arts et Lettres“ v Paríži
• 1999 Prince of Asturias Award za umenie
• 2000 cena Algur H. Meadowsa za kvality v umení od Meadows School of the Arts, Southern Methodist University
• 2006 čestný inžiniersky diplom od Rensselaer Polytechnic Institute
• 2005 Zlatá medaila AIA
• 2005 cena Eugene McDermotta udeľovaná radou pre umenie MIT, USA
• 2007 cena „Spanish National Architecture Award“

• 1993 Museum of Modern Art v New Yorku usporiadalo výstavu jeho diel pod názvom „Štruktúra a expressia“
• 2006 Výstava „Sculpture into Architecture“ v Metropolitan Museum of Art [2]

• Santiago Calatrava, TASCHEN, Kolín, 2003, Philip Jodido
• Moderní architektura, Rebo, Praha, 2006, Valeria Manferto De Fabianis
• Současní architekti, Slovart, Praha, 2003, Philip Jodido

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému dielo Santiaga Calatravu.

• www.calatrava.com Oficiálna stránka
• Great Buildings On-Line: Santiago Calatrava (po anglicky)
• Neoficiálna stránka
• Obrázky projektov
• Santiago Calatrava na archiweb.cz (po česky)