Sanitné vozidlo

Sanitné vozidlo [1][2] (iné názvy: ambulancia [3][4][5], sanitné špeciálne vozidlo[1][6], sanitné auto[7], sanitný automobil[8][9], hovorovo alebo staršie sanitka [7][10], hovorovo sanita [11], záchranné auto[9][12], záchranný automobil [13], hovorovo záchranka[9][12]) je zdravotnícke vozidlo určené na prednemocničnú starostlivosť o zranených alebo chorých osôb počas transportu do zdravotníckeho zariadenia (nemocnice, kliniky a pod.). Môžu sa využívať aj na dopravu pacientov z alebo do miesta liečby (zväčša pri imobilných osobách), príp. na transport telesných orgánov (pri transplantácii). V súčasnosti sú niektoré sanitné vozidlá slúžia ako pojazdné ošetrovne, laboratóriá, röntgenové pracoviská.

Vojenské sanitné vozidlo

Na Slovensku sú prevádzkovateľom sanitných vozidiel zdravotné záchranné služby v súkromnom vlastníctve (napr. Falck, EMS, IRS, Resustic Zemplin a i.) alebo vo vlastníctve samosprávy (napr. ZZDS Bratislava a pod.). Armáda používa vojenské sanitné vozidlá.

V širšom zmysle (najmä v tvare ambulancia) možno tento termín aplikovať aj na iné vozidlá záchranných zložiek - záchranné helikoptéry, člny, lode, motocykle či bicykle. Ambulancia v podobe automobilu sa potom na upresnenie niekedy označuje buď vyššie uvedenými termínmi obsahujúcimi slovo auto(mobil) alebo napr. (v STN EN 1789 od roku 2008) názvom cestná ambulancia (angl. road ambulance).

Ukážky definícií

Podľa STN EN 1783 je ambulancia (v znení do roku 2008 v slovenčine prekladaná ako sanitka) "vozidlo alebo dopravný prostriedok s posádkou najmenej dvoch primerane vyškolených osôb na poskytovanie ošetrenia a prepravu najmenej jedného pacienta na nosidlách".[14]

Podľa STN 30 0024:2002 je sanitný automobil "špeciálny osobný automobil [- to je pojem definovaný v norme] určený na prepravu chorých alebo ranených ľudí, ktorý má špeciálne vybavenie".[8]

Podľa prílohy 1 k vyhláške č. 133/2018 sú sanitné vozidlá (skratka SC) podtyp špeciálnych vozidiel (-to je pojem definovaný inde v texte vyhlášky), pre ktoré platí, že ide o "motorové vozidlá kategórie M určené na prepravu chorých alebo ranených osôb, ktoré sú na tento účel primerane vybavené, pričom môžu byť členené ako vozidlo záchrannej zdravotnej služby ZZS alebo PCHR, vozidlo rýchlej zdravotníckej pomoci RZP, vozidlo lekárskej služby VLS, vozidlo na špeciálnu zdravotnícku potrebu SZP." [1]

História

História sanitných vozidiel siaha do staroveku, kedy sa používali ručné káry na násilnú prepravu nevyliečiteľných pacientov postihnutých malomocenstvom alebo psychickými chorobami. Sanitky boli prvýkrát použité na pohotovostnú prepravu zranených vojakov v roku 1487 v Španielsku a v civilnej variante sa začali používať od roku 1830. Slúžili na to prispôsobené koče poháňané konskou alebo ľudskou silou. Technický pokrok v 19. a 20. storočí umožnil výrobu moderných sanitných vozidiel.

Typy sanitných vozidiel

Sanitné vozidlá možno rozdeliť do viacerých typov podľa ich funkcie. V niektorých prípadoch môže sanitné vozidlo plniť viacero funkcií (napr. kombinácia rýchlej záchrannej služby a prepravy pacienta). Podľa európskej normy STN EN 1789 sa (cestné) ambulancie (starší slovenský názov: sanitky) delia na:

Ambulancie triedy A / A1
Cestná ambulancia triedy A
(Česko)
  • Označujú sa ako dopravné sanitky a sú určené len na dopravu pacientov medzi zdravotníckymi zariadeniami, zväčša imobilných alebo starších osôb, rodičiek, telesných orgánov určených na transplantáciu, príp. prevážajú pacientov so stabilizovaným zdravotným stavom na miesto ďalšieho liečenia. Sanitky tohto typu sú taktiež využívané pri hromadných podujatiach na zabezpečenie zdravotníckeho dozoru.
  • Preto tieto vozidlá nemajú rozsiahlu zdravotnícku výbavu, ktorú obvykle tvorí len väčšia lekárnička, príp. aj infúzie a intubačné zariadenia, ak si to transport pacienta vyžaduje. Posádku takýchto vozidiel obvykle tvorí len vodič.
  • Keďže tieto sanitky nie sú určené na akútne prevozy, slovenská norma dovoľuje na týchto vozidlách inštaláciu svetelných signalizačných zariadení modrej farby a zvukové výstražné systémy. Prípadné použitie týchto prvkov vodičom je síce legálne, ale neopodstatnené.
  • Sanitky triedy A sú často odvodené od osobných automobilov (kombi) a dodávkových automobilov.

Ambulancie triedy B
Cestná ambulancia triedy B
(Slovensko)
  • Označované aj ako sanitné vozidlo rýchlej záchrannej služby, najbežnejší typ sanitiek, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť pacientom s akútnou chorobou alebo zranením a slúžia na jeho urýchlený prevoz do nemocnice.
  • Tieto vozidlá sú vybavené množstvom zdravotníckych pomôcok, používaných na akútne ošetrenie pacienta a aj na resuscitáciu.
  • Tieto vozidlá sú vybavené svetelnými a zvukovými výstražnými systémami, ktoré zabezpečujú sanitke plynulejšiu jazdu v hustej cestnej premávke.
  • Sanitky, ktorých posádku tvoria len zdravotníci sa označujú ako rýchla zdravotnícka pomoc (RZP). Pokiaľ je vo vozidle prítomný aj pohotovostný lekár označujú sa ako rýchla lekárska pomoc (RLP).
  • Sanitky triedy B sú dodávkové vozidlá so špeciálnou prestavbou.

Ambulancie triedy C
Cestná ambulancia triedy C
(Spojené kráľovstvo)
  • Obyčajne sa označujú ako mobilná jednotka intenzívnej starostlivosti a sú najlepšie vybavenými vozidlami slúžiace na akútne ošetrenie pacienta na mieste a rýchly prevoz do nemocnice.
  • Sanitky triedy C sú vybavené veľkým množstvom zdravotníckych pomôcok, vrátane prístrojov na resuscitáciu (defibrilátor a pod.), monitoring a udržiavanie základných životných funkcií.
  • Tieto vozidlá sú vybavené svetelnými a zvukovými výstražnými systémami, rovnako ako sanitky typu B.
  • Posádku týchto vozidiel tvoria zdravotníci a pohotovostný lekár. Pri použití Randez vous systému nie je lekár priamo prítomný v sanitke, ale ju doprevádza vo samostatnom vozidle. Lekár môže po ošetrení pacienta pokračovať v jazde k ďalším prípadom alebo sprevádzať pacienta v sanitke.
  • Sanitky triedy C sú zvyčajne dodávkové vozidlá so skriňovou zdravotníckou prestavbou, ktoré poskytujú zdravotníkom viac priestoru pri ošetrovaní pacienta.

Konštrukcia sanitných vozidiel

Pri zhotovovaní sanitných vozidiel musia byť zohľadnené miestne podmienky a infraštruktúra. keďže väčšina sanitných vozidiel sú kolesové vozidlá, nevyhnutnosťou sú zachovalé spevnené cesty, ktoré umožňujú rýchly príchod na miesto nehody a dopravu pacienta do nemocnice. V oblastiach s ťažkým terénom sú používané pásové sanitné vozidlá alebo záchranné helikoptéry.

Moderné sanitné vozidlá sú poháňané spaľovacím motorom, ktorého pohonnou hmotou je benzín, nafta alebo skvapalnený ropný plyn (LPG), v závislostí od požiadaviek prevádzkovateľa a dostupnosti jednotlivých možností. V chladnejších oblastiach sa používajú benzínové motory, keďže naftové motory štartujú ťažšie pri nízkej teplote. V teplých oblastiach sú preferované naftové motory, pretože sú považované za účinnejšie a odolnejšie. Dieselové motory sú uprednostňované aj z bezpečnostných dôvodov, najmä po sérii požiarov benzínových sanitných vozidiel v roku 1980, ktorých príčinou bola najmä vyššia vznietivosť benzínu v porovnaní s motorovou naftou.

Komunikácia medzi vozidlami a dispečingom sa uskutočňuje pomocou vysielačiek alebo mobilných telefónov.

Iné projekty

Referencie
  1. Príloha č. 1 vyhlášky Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 133/2018 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o dokladoch vozidla
  2. sanitka. In: Synonymický slovník slovenčiny
  3. STN EN 1789 (v znení od roku 2008)
  4. 578/2004 Z.z. (§7)
  5. vyhláška 84/2016 Z.z. (§2 a §10a)
  6. 134/2018 Z. z. (§12)
  7. sanitka. In: Krátky slovník slovenského jazyka
  8. STN 30 0024:2002
  9. sanitka. In: Veľký slovník cudzích slov 2000
  10. STN EN 1789 (v znení platnom v rokoch 2001-2008)
  11. sanita. In: Slovník cudzích slov (akademický)
  12. záchranka. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
  13. automobil; sanitka. In: Synonymický slovník slovenčiny
  14. STN EN 1783:2008 a STN EN 1783:2015 a STN EN 1783:2001
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.