Defibrilátor

Defibrilátor je lekársky prístroj, používaný na liečbu závažných porúch srdcového rytmu krátkym elektrickým výbojom. Pôvodne sa používal len k defibrilácii - liečbe smrteľnej poruchy srdcového rytmu - fibrilácie komôr (odtiaľ pochádza jeho názov) v rámci kardiopulmonálnej resuscitácie. Princíp liečby elektrickým výbojom spočíva v súčasnej depolarizácii všetkých častí prevodového systému srdca, po ktorom sa môže aktivovať prirodzený udávač srdcového rytmu. Týmto spôsobom je možné previesť aj niektoré iné arytmie (poruchy srdcového rytmu) na normálny sínusový rytmus; tento liečebný výkon sa nazýva elektrokardioverzia a vykonáva sa tiež pomocou defibrilátora, spravidla s automatickou synchronizáciou časovania výboja so srdcovým rytmom.

Prenosný defibrilátor

História

Experimenty v súvislosti s defibriláciou prebiehali na mnohých pracoviskách a nie je možné všetky obsiahnuť. Uvádza sa, že už v roku 1899 fyziológovia Prevost a Batelli zistili, že dostatočne intenzívny elektrický výboj preruší fibriláciu komôr a potom nastúpi normálny sínusový rytmus. Prvá defibrilácia, ktorá zachránila ľudský život, bola údajne vykonaná chirurgom Claudem S. Beckom v roku 1947. V Sovietskom zväze na defibrilácii pracoval N.L.Gurvič a pod jeho vedením začala v roku 1952 prvá sériová výroba defibrilátorov. Nie je bez zaujímavosti, že prvý československý defibrilátor získal v roku 1958 cenu na výstave Expo 1958 a až potom nasledoval Lown-Berkowitsov defibrilátor v USA. Používanie defibrilácie sa v nasledujúcich desaťročiach výrazne rozšírilo v súvislosti s rozpoznaním komorovej fibrilácie ako častej bezprostrednej príčiny smrti pacientov s akútnym infarktom myokardu. Ďalší technický vývoj umožnil miniaturizáciu zariadenia a jeho vybavenie EKG monitorom. Poznanie, že pacienti s chorobami srdca často umierajú na náhle fatálne arytmie, viedlo k vývoji implantovateľného kardiovertera - defibrilátora, ktorý bol po prvý raz implantovaný u človeka v roku 1980.

Technický princíp

Princíp defibrilácie je veľmi jednoduchý. Po neuspokojivých výsledkoch experimentov so striedavým prúdom sa stal štandardom krátky impulz jednosmerného prúdu, v princípe aplikovaný pripojením nabitého kondenzátora na povrch tela pacienta (zriedkavejšie priamo na povrch srdca, odhaleného pri operácii) pomocou elektród, priložených na oblasť srdcového hrotu a stred hrudníka nad bázou srdca tak, aby bola prúdová hustota v oblasti srdca čo najvyššia. Elektródy mávajú povrch okolo 50 cm2, výboj jednosmerného prúdu je v intenzite desiatok ampérov a trvá v desiatkach milisekúnd. Generovaný je nabitým kondenzátorom a jeho priebeh tvarovaný sériovo zapojenou indukčnou cievkou. Aplikovaná energia výboja býva regulovateľná v rozsahu od desiatok až po 360 joulov. Moderné prístroje generujú výboj presne určeného priebehu, spravidla bifázického, ktorý je účinnejší a stačí použiť približne polovičnú energiu. Pri elektrokardioverzii prístroj dokáže aplikovať výboj synchronizovane so srdcovým rytmom, v čase niekoľkých desiatok milisekúnd po QRS komplexe na EKG, aby nevyvolal fibriláciu komôr.

Druhy defibrilátorov

Existujú rôzne druhy defibrilátorov podľa ich určenia, technických vlastností, spôsobu ovládaniu a uloženia.

  • Manuálne externé defibrilátory sú prístroje, jednorazovo používané pri liečbe elektrokardioverziou alebo na defibriláciu pri kardiopulmonálnej resuscitácii. Spravidla sú vybavené EKG monitorom a tak umožňujú základnú diagnostiku porúch srdcového rytmu aj bez použitia ďalšieho prístroja. Obsluhované sú lekármi alebo vyškolenými zdravotníckymi pracovníkmi, ktorí ich vedia obsluhovať aj rozhodnúť, v akej situácii a akým spôsobom ich treba použiť.
  • Nositeľné automatické defibrilátory sa občas používajú u pacientov pred implantáciou ICD.
  • Automatické externé defibrilátory (AED) sú zariadenia, určené na použitie laikmi pri kardiopulmonálnej resuscitácii. Jednoduchými hlasovými pokynmi vedú záchrancu pri používaní, automaticky zistia prítomnosť poruchy srdcového rytmu, vyžadujúcej defibriláciu a aplikujú defibrilačný výboj.
  • Implantovateľné kardiovertery - defibrilátory (ICD) sú miniatúrne prístroje, implantované do tela pacientov, ohrozených závažnými poruchami srdcového rytmu. Okrem funkcie defibrilátora môžu fungovať ako plnohodnotný kardiostimulátor. Sú schopné automaticky rozpoznať závažné poruchy srdcového rytmu a liečiť ich rôznymi režimami kardiostimulácie alebo aplikáciou elektrického výboja - elektrokardioverziou alebo defibriláciou

Použitie

Správne aplikovaný defibrilačný výboj je sprevádzaný kontrakciou všetkých svalov a teda nekontrolovateľným záškubom celého tela, ktorý je pre pacienta pri vedomí nepríjemný (popisovaný ako zásah elektrickým prúdom zo zásuvky). Pri fibrilácii komôr je pacient v bezvedomí a nepociťuje ho, pri elektrokardioverzii je potrebná krátkodobá ľahká celková anestéza.

Aplikácia výboja sa vykonáva veľkoplošnými defibrilačnými elektródami, ktoré sú natreté elektricky vodivým gélom a vybavené izolovanými rukoväťami. Modernejšie prístroje a automatizované externé defibrilátory sú vybavené nalepovacími jednorazovými elektródami. Výboj je aplikovaný tlačidlami na elektródach, na prístroji, alebo automaticky v prípade AED alebo ICD. Počas výboja je potrebné zabezpečiť, aby sa pacienta nikto nedotýkal. Výboj implantovaného kardiovertera - defibrilátora (ICD) je pre pacienta nepríjemný a môže ho pocítiť aj osoba, ktorá sa ho dotýka, prípadne resuscituje. Defibrilačný výboj je pre ňu tiež nepríjemný, ale nie ohrozujúci. Môže ojedinele poškodiť pripojené lekárske prístroje, ale tie modernejšie sú pred jeho účinkom chránené.

Výboje je možné podľa potreby opakovať bez závažného rizika poškodenia pacienta. V prípade resuscitácie treba dbať, aby bola prerušovaná kvôli defibrilácii čo najmenej a na čo najkratší čas.

Perspektíva

Včasná defibrilácia pri kardiopulmonálnej resuscitácii, vykonávanej u pacienta s komorovou fibriláciou, podstatne zvyšuje jeho šance na prežitie. V súčasnosti patrí defibrilátor k štandardnému resuscitačnému vybaveniu zdravotníckych zariadení a je snaha, aby boli automatické externé defibrilátory dostupné všade, kde je pravdepodobné, že by mohli byť potrebné a podľa možnosti bol vyškolený dostatočný počet potenciálnych dobrovoľných záchrancov, ktorí ich dokážu použiť bez nadmerného časového oneskorenia.

Zdroje
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.