Samuil

Samuil alebo zriedkavo Samuel či Samoil (po bulharsky: Самуил) (cca *958 – 6. október 1014) bol v rokoch 997 až 1014 (v rokoch 976 – 997 spolu s Romanom) cár prvej bulharskej ríše, ktorej centrum tvorilo dnešné Severné Macedónsko.

Samuil

Syn Petra I., cár Boris II., dal svojou vládou najavo, že je neschopným panovníkom. Počas jeho panovania sa Byzantíncom podarilo obsadiť hlavné mesto Preslav a celé severovýchodné Bulharsko. Boris II. bol zajatý a po krátkej dobe nútenej práce v Konštantínopole bol náhodne zabitý. Jeho mladšieho brata Romana taktiež držali ako rukojemníka v Konštantínopole. Preto bol v roku 978 nútený dať všetky kompetencie Samuilovi – jeho vojenskému nadriadenému.

Samuil sa vrátil z Macedónie a začal robiť poriadky v krajine. Spolu s svojimi štyrmi bratmi so zapáleným srdcom bojovali za bulharskú nezávislosť. Za dvadsať rokov, počas ktorých viedli úspešne svoje dobyvačné vojny, sa im podarilo oslobodiť juhozápadné oblasti svojej krajiny. Hoci dvaja jeho bratia – Mojsej a David – zahynuli v týchto bojoch a tretí brat Aron bol zajatý a spolu s rodinou zabitý podľa želania Samuila, pretože sa chcel dostať na trón on, iba Aronov brat – Ivan Vladislav, bol ochotný ustúpiť od možnosti stať sa bulharským cárom a prijať poďakovanie od Samuilovho syna Gavrila Radomira za to, že mu zachránil vo vyhnanstve život.

Samuilovi sa darilo odbíjať byzantské nájazdy dovtedy, kým Byzantská ríša nedosiahla svoju najväčšiu slávu – na konci obdobia panovania cára Samuila. V dôležitej bitke o prežitie cár Samuil dosiahol jedno z najvyšších ocenení – ľudia ho vyhlásili za nebojácneho vodcu a politika, ktorý mal veľký rešpekt aj u svojich poddaných: „Bol nespokojným vojnovým mužom...“ čítame v jednej byzantskej kronike. Časom sa Bulharsko naozaj zdvíhalo a pripomínalo si svoju prachom zapadnutú slávu. Ľudia v oblasti Trácie stavali pevnosť za pevnosťou a čoskoro ovládali aj oblasť okolo mesta Adrianopol.

Bulharský ľud znova zvíťazil v bitke pri Trajanskom priesmyku. Bolo to 17. augusta 986, kedy Basileios II. zutekal z boja a za sebou nechal svoj poklad aj s celou svojou armádou. Byzantský kronikár Jan Geometrius toto bulharské víťazstvo komentoval slovami: „Nech títo ľudia plní zloby zmiznú z tejto zeme! Istra (Bulharsko) ukradla kráľovskú korunu Rímu (Byzantská ríša). Bulharské šípy vyšli z boja víťazne a porazili byzantské kopije...“

Toto víťazstvo dodalo Bulharom sebavedomie. Aj po tejto bitke pokračovali ďalej vo svojom víťaznom ťažení – tentoraz smerom na južnú oblasť Macedónska, kde dobyli pevnosti Verea, Ser a Drač. Takto sa cár Samuil dostal k Egejskému moru. Ďalej pokračovali smerom na Srbsko. Úspešné zavŕšenie vojenského pochodu prinútilo srbského princa, aby prijal bulharského cára so všetkými poctami – tak ako sa patrí. Tento pochod, uskutočnený 17. augusta 986 bol posledným pochodom, ktorý ukončil bujné desaťročie vzťahov medzi Bulharmi a Byzantíncami. Počas vlády cára Samuila bolo Bulharsko znova tam, kde bolo za vlády Simeona. Jeho krajina sa znova zaradila medzi najsilnejšie krajiny na Balkánskom polostrove: „Cár Samuil aj naďalej viedol vojny proti Grékom, ktorých sa mu podarilo odsunúť z krajiny. Gréci sa v tom čase potom už nikdy neusadili na bulharskom území...“ napísal raz jeden z byzantských kronikárov.

Keď sa Basileus II. spamätal z porážky, ktorú utrpel pri Trajanskom priesmyku, znova sa pobral proti Buharom. V novej bitke bol Samuilov syn Roman odvedený do zajatia v Konštantínopole, kde neskôr umrel. Bol to posledný člen rodiny Samuilovcov. Po jeho smrti sa mohol Samuil korunovať za cára Bulharska. Krátke obdobie mieru medzi Bulharskom a Byzantskou ríšou využil cár na svoje vnútorné záujmy v jeho krajine, ktorú za jeho vlády historici volali Západné Bulharsko.

Počas cárovej vlády sa jeho krajina rozprestierala od severovýchodných oblastí Bulharska až k južnému Macedónsku. Novovybudované pevnosti po celej krajine boli symbolom Samuilovej autority. Cár bol známy tým, že veľmi často menil hlavné mestá svojej krajiny v závislosti od toho, aké boli vzťahy s Byzantíncami. Zo Serdiky (Sofia) najprv do Vidinu, potom do Prespy a nakoniec do Ochridu.

V Ochride cár Samuil obnovil systém a fungovanie svojho štátu. Tento systém vymyslel ešte cár Simeon a bol už zastaraný. Funkcia cárovho pomocníka Kav-Chan ostala a na čele bulharskej cirkvi stál patriarcha.

Cárovou záľubou boli drevorezby a obrazy. Zachovali sa na stenách kostolov v mestách Ochrid, Prespa a Kostur. Dokumentujú záujem cára o duchovný život bulharského ľudu v krajine.

Medzitým v roku 1001 Basileios II. ešte raz podnikol výpravu so svojou armádou na územie Bulharska. Samuil neúprosne bojoval, ale nakoniec bol prinútený odovzdať časť svojho územia Basileovi. Mnoho oddaných vojakov chránilo tieto územia dovtedy, kým sa dalo. Iní zasa dobrovoľne odchádzali do zajatia a tak si zachránili život. Táto nejednota ľudí postupne rozbíjala Bulharsko.

Rozhodujúci moment a rozhodujúca bitka sa uskutočnila v lete roku 1014, keď bola bulharská armáda porazená Byzantíncami pri rieke Strumica v dedine Kľuč v Macedónsku. Po obrovskej porážke Samuilovej armády Basileios II. oslepil 14 000 bulharských vojakov. „Rozdelil ich do skupín po sto vojakoch a ku každej skupine postavil jedného vojaka s jedným okom, aby ich zaviedol naspäť do Ochridu.“

Keď sa cár Samuil pozrel do tváre jedného z jeho vojakov, vctom okamihu umrel. Cárov syn – Gavril Radomir – bol na tróne iba jeden rok. O rok na to ho jeho brat Ivan Vladislav zabil. Vôbec nebral do úvahy ten fakt, že práve svojej obeti pred 36 rokmi zachránil v Konštantínopole život. Chcel totiž na tróne vystriedať Gavrila. Aj on však vládol veľmi krátko, a to iba tri roky. V roku 1018 bol zabitý v bitke proti Basilejovi II. V tomto momente už cára nič nemohlo zastaviť na ceste do Ochridu. Za to, čo tento byzantský panovník spravil Bulharom si vyslúžil prezývku Bulgarooktonus – vrah Bulharov.

Cár Samuil bol posledným panovníkom v prvom bulharskom cárstve. Po jeho vláde sa Bulharsko na 167 rokov stalo súčasťou Byzantskej ríše.