Samo Daxner

Narodil sa v rodine Juraja Daxnera a Márie rod. Rosiarovej, v Banskej Štiavnici,[4] kde sa jeho mama dočasne zdržiavala.[5] Študoval na gymnáziu v Revúcej. Pôvodne sa chcel po absolvovaní štúdia venovať národohospodárstvu, ale na nátlak matky sa stal advokátom. Navštevoval preto právne školy v Bratislave a v Budapešti. Po zložení advokátskej skúšky hospodáril na rodinnom statku v Tisovci a viedol advokátsku prax. Často sa zaoberal politickými kauzami ľudí z radov slovenských národovcov. V roku 1879 založil Samo Daxner v Tisovci hasičský zbor, roku 1877 tu tiež ustanovil spevácky spolok. Ovládal niekoľko jazykov a okrem iného do slovenčiny preložil Predanú nevestu od Bedřicha Smetanu a operu Viléma Blodeka V studni, ktoré v Tisovci potom zohrali miestni ochotníci. V roku 1904 v tejto obci organizoval prvý šachový turnaj na Slovensku. V okolí Tisovca zbieral ľudové piesne. Niektoré z nich vyšli v zbierke Slovenské zpevy II. (Martin, 1890).[6]

V 90. rokoch 19. storočia patril medzi novo nastupujúcich politikov Slovenskej národnej strany. Vďaka priateľom udržiaval kontakt s dianím v českých krajinách. V novembri 1918 bol v Tisovci hlavnou postavou tunajšieho prevratu a viedol miestnu národnú radu.[1][7]

Po roku 1918 zasadal v Revolučnom Národnom zhromaždení.[8] Na post v tomto zákonodarnom zbore rezignoval v roku 1919. Bol profesiou advokátom.[9] Čoskoro po vzniku ČSR bol menovaný Vavrom Šrobárom do funkcie župana Gemersko-malohontskej župy. Tu dohliadal na preberanie moci na jej území československými úradmi a armádou. V máji 1919 sa županského úradu vzdal.[1]

Na začiatku 20. rokov bol členom Slovenskej národnej a roľníckej strany (SNaRS) a v marci 1920 sa uvádzalo, že za ňu bude kandidovať v parlamentných voľbách v roku 1920 do senátu.[10] Zvolený nebol, ale senátorom Národného zhromaždenia bol potom v rokoch 1922 – 1925, pretože sem dodatočne nastúpil ako náhradník po tom, čo zomrel Ján Ružiak. Zastupoval Republikánsku stranu poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu, do ktorej sa roku 1922 SNaRS zlúčila.[11]

Po roku 1948 mu bol odňatý jeho statok a hospodársky majetok.[1]

Jeho synom bol právnik a dôstojník Vladimír Daxner.

1. Štyri generácie advokátov z rodu Daxnerovcov [online]. nasaadvokacia.sk. Dostupné online.
2. NASKE, Miloslav. Národní shromáždění Republiky Československé: Poslanecká sněmovna, Senát, Národní výbor, Revoluční národní shromáždění. Životopisná a statistická příručka.... [s.l.] : Šmejc a spol., 1924. 247 s. Dostupné online. (česky)
3. MINÁČ, Vladimír. Malý slovenský biografický slovník: A-Ž. Generálny heslár SBS [online]. Matica slovenská, [cit. 2015-05-20]. S. 113. Dostupné online.
4. Záznam o narodení a krste v matrike – farnosť Banská Štiavnica
5. DAXNER, Samo. Samo Daxner 80-ročný. Gemer-Malohont, máj 1936, roč. 18, s. 2.
6. Československý hudební slovník osob a institucí I. (A-L ), 1963, Štátne hudobné vydavateľstvo, Praha, s. 226
7. kol. aut.: Politické strany, 1861-1938. Brno : Doplněk, 2005. ISBN 80-7239-178-X. S. 521. (česky)
8. Samo Daxner [online]. Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2020-05-20]. Dostupné online. (česky)
9. Jmenný rejstřík [online]. Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, [cit. 2020-05-20]. Dostupné online. (česky)
10. Zo slovenskej národnej a roľníckej strany. Národné noviny, marec 1920, roč. 51, čís. 66, s. 1. Dostupné online.
11. Jmenný rejstřík [online]. Senát Parlamentu Českej republiky, [cit. 2020-05-20]. Dostupné online. (česky)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Samo Daxner

Politický portál

• Samo Daxner v Revolučnom národnom zhromaždení

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Samo Daxner na českej Wikipédii.