Vladimír Mináč

Vladimír Mináč (* 10. august 1922, Klenovec – † 25. október 1996, Bratislava) bol slovenský prozaik, esejista, filmový scenárista, publicista a kultúrny a politický činiteľ.

Vladimír Mináč

slovenský prozaik, esejista a filmový scenárista
Narodenie10. august 1922
Klenovec
Úmrtie25. október 1996 (74 rokov)
Bratislava
Odkazy
Commons Vladimír Mináč
 Biografický portál

Životopis

Vzdelanie získal na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde aj napokon maturoval. Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave študoval slovenčinu a nemčinu.

Zúčastnil sa aktívne Slovenského národného povstania, koncom roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau.

Po vojne bol redaktorom armádneho časopisu Bojovník (neskôr premenovaný na Obrana ľudu). V roku 1949 sa stal tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu československých spisovateľov a zároveň bol redaktorom denníka Kultúrny život.

Hrob Vladimíra Mináča v Slávičom údolí

V roku 1951 sa stal vedúcim scenáristického oddelenia Československého filmu, neskôr šéfredaktorom Kultúrneho života a od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1971 sa stal poslancom Slovenskej národnej rady. V rokoch 1974 – 1990 bol predsedom Matice slovenskej. V rokoch 1968 – 1989 bol členom ÚV KSČ.

Po roku 1970 bol jednou z intelektuálnych opôr tzv. normalizácie, o. i. sa zapojil aj do kampane proti Alexandrovi Solženicynovi. Vo svojich esejach sa vyslovil o slovenských dejinách ako o dejinách práce, ktorá zaručila pretrvanie Slovákov aj v tých najhorších časoch. Spomenutú koncepciu prevzali viacerí slovenskí spisovatelia. V roku 1988 sa zastal ekologickej iniciatívy „Bratislava/nahlas“. Odmietol Nežnú revolúciu 1989 a jej protagonistov. V rokoch 1990 – 1992 bol poslancom Federálneho zhromaždenia za SDĽ. Zomrel 25. októbra 1996 v Bratislave.

Ocenenia

V roku 1998 mu prezident Michal Kováč prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, in memoriam.

Tvorba

Vďaka svojim novinárskym a publicistickým skúsenostiam sa väčšina jeho diel venuje aktuálnym spoločenským problémom. Vychádza z vlastných zážitkov, no tiež z odkazu SNP, ktoré sa objavuje v jeho próze ako neustále sa vracajúci motív, no taktiež ako námet na zamyslenie a idea ovplyvňujúca dianie v dobe, kedy jeho diela vznikali. Snažil sa pochopiť človeka v jeho vzťahu k dejinám a súčasnosti.

V prvých prózach stvárňoval skutočnosť a postavy v duchu hemingwayovskej poetiky (Smrť chodí po horách). V románovej trilógii Generácia (Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň) podal všestranný obraz vojnového a povojnového života na Slovensku. Charakteristickým rysom jeho prozaickej tvorby je kritický a satirický prístup ku skutočnosti (poviedka Tmavý kút, satirický román Výrobca šťastia). V historických esejach sa zameral na odkrývanie identity slovenského národa (Dúchanie do pahrieb, Zobrané spory Jozefa Miloslava Hurbana).

V literárnej kritike zdôrazňoval filozofické a mravné aspekty slovesnej tvorby (Čas a knihy, Paradoxy). Okrem umeleckých próz bol tiež autorom cestopisu a viacerých filmových scenárov. V roku 1955 a 1962 sa stal laureátom štátnej ceny Klementa Gottwalda a v roku 1975 mu bol udelený titul národný umelec.

Dielo

Próza
Mináčov rodný dom v Klenovci
  • 1947 – Smrť chodí po horách, román z obdobia SNP
  • 1949 – Včera a zajtra, voľné pokračovanie diela Smrť chodí po horách
  • 1950 – Prielom
  • 1951 – Modré vlny, budovateľský román
  • 1954 – Na rozhraní, zbierka 7 poviedok
  • 1955 – V krajine, kde vychodí slnko, cestopis z Číny
  • 1958 – Dlhý čas čakania, 1. diel románovej trilógie „Generácia“
  • 1959 – Živí a mŕtvi, 2. diel románovej trilógie „Generácia“
  • 1961 – Zvony zvonia na deň, 3 diel románovej trilógie „Generácia“
  • 1960 – Tmavý kút, poviedky
  • 1962 – Nikdy nie si sama, dvojnovela
  • 1962 – Chlieb krvou solený, literárna montáž
  • 1963 – Záznamy, zbierka poviedok
  • 1964 – Výrobca šťastia, satirický román (zinscenovaný v spolupráci s M. Lasicom v roku 1985)
  • 1965 – Kto kráča po ceste, poviedky z kníh Tmavý kút a Záznamy + novela Kriminálny príbeh
  • 1982 – Ženy, výber zo starších poviedok
  • 1982 – Prípad, výber zo starších poviedok a esejí

Eseje a kritiky
  • 1956 – Za pravdivé a presvedčivé zobrazenie našej skutočnosti, referát o slovenskej próze z rokov 1945 – 1955
  • 1962 – Čas a knihy
  • 1966 – Paradoxy, obsahuje eseje Adam, Adam, kto si?, Paradoxy okolo umenia a Tu žije národ
  • 1970 – Dúchanie do pahrieb, nadväzuje na Tu žije národ
  • 1972 – O literatúre
  • 1974 – Zobrané spory J. M. Hurbana
  • 1976 – Súvislosti, výber esejí a kritických statí
  • 1979 – Portréty a osudy
  • 1982 – Texty a kontexty, výber z esejí a kritických statí
  • 1992 – Sub tegmine – Zbierka esejí, ktoré pôvodne vychádzali v Literárnom týždenníku od roku 1990 na aktuálne témy z domáceho diania[1]
  • 1993 – Návraty k prevratu
  • 1993 – Odkiaľ a kam Slováci
  • 1994 – Hovory M

Scenáre
  • 1951 – Boj sa skončí zajtra (podľa jeho filmovej poviedky „Prielom“ z roku 1950)
  • 1953 – Pole neorané (podľa románu Petra Jilemnického)
  • 1955 – Žena z vrchov
  • 1959 – Kapitán Dabač

Rozhovory s V. Mináčom

Literatúra o V. Mináčovi
  • 1962 – J. Noge: Prozaik Vladimír Mináč, monografia o autorovi
  • 1982 – Biografické štúdie 10, zborník pri príležitosti šesťdesiatych narodenín V. Mináča vydaný Maticou slovenskou
  • 1997 – Život a dielo Vladimíra Mináča, zborník vydaný Spolkom slovenských spisovateľov a FF UKF v Nitre
  • 2014 – P. Matejovič: Vladimír Mináč a podoby literárneho diskurzu druhej polovice 20. storočia, monografia

Iné projekty

Referencie
  1. Vladimír Mináč, Sub tegmine, PEREX a. s. Bratislava, 1992, prvé vydanie, ISBN 80-900503-2-8
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.