Súľovská kotlina
Súľovská kotlina je geomorfologickou časťou Súľovských skál.[1] Leží na území okresov Bytča a Považská Bystrica a v jej severnej časti leží obec i hrad Súľov.
Súľovská kotlina | |||
geomorfologická časť Súľovských skál | |||
Súľovská kotlina | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Regióny | Žilinský, Trenčiansky | ||
Okresy | Bytča, Považská Bystrica | ||
Nadradená jednotka |
Súľovské skaly | ||
Susedné jednotky |
Súľovské skaly | ||
Mestá | Súľov-Hradná, Prečín | ||
Súradnice | 49°08′S 18°35′V | ||
Najnižší bod | koryto Domanižanky | ||
- výška | cca 350 m n. m. | ||
Dĺžka | 12 km, SV – JZ | ||
Šírka | 3 km, Z – V | ||
Poloha kotliny na Slovensku
| |||
Wikimedia Commons: Súľovská kotlina | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Polohopis
Súľovská kotlina zaberá centrálnu časť Súľovských skál, ktoré sú podcelkom Súľovských vrchov. Kotlinu obkolesuje veniec hôr, ktorý narušujú len tiesňavy riek Domanižanka v južnej, Manínsky potok v strednej a Hradnianka v severnej časti, odvádzajúce vodu západným smerom do Váhu.[2]
Osídlenie
Kotlina je stredne husto osídlená a nachádzajú sa tu obce Súľov-Hradná, Vrchteplá, Bodiná, Prečín, Počarová a Zemianska Závada.[2] Okolie obce Súľov sa písomne spomína už v roku 1193, čím patrí k najstarším sídlam regiónu. Ten v minulosti spravovalo panstvo z blízkeho Súľovského hradu.
Doprava
Južnou časťou kotliny a obcou Prečín vedie cesta II/517 (Rajec – Považská Bystrica, na ktoré sú napojené sídla v celej juhozápadnej časti územia. V strednej časti ležiaca Vrchteplá je malebnou Manínskou tiesňavou prístupná po ceste III. triedy 1967 s mestom Považská Bystrica a do severne situovaného Súľova je prístup cestou III/2003 cez Jablonové.
Turizmus
Centrálna časť Súľovských vrchov patrí medzi vyhľadávané turistické lokality. Jedinečné skalné mestá a útvary a málo dotknutá príroda Súľovských skál, čoby územia v CHKO Strážovské vrchy, sú atraktívne a dobre dostupné pre celoročnú turistiku. V severnej časti sa v blízkosti Súľova nachádza ruina Súľovského hradu, no tiež viacero jaskýň. Hustá sieť turistických chodníkov je sedlami prepojená s okolitými kotlinami a obcami. Celá oblasť je vyhľadávaná aj horskými cyklistami, ktorí využívajú lesné a poľné cesty a chodníky.
Turistické trasy
- po
červenej trase z Považskej Bystrice cez Manínsku tiesňavu a Vrchteplú do rázcestia Pod Roháčom s pokračovaním k hradu Hričov - po
zelenej trase: - z Hlbokého nad Váhom cez rázcestie Pod Roháčom na Žibrid
- z Jablonového cez Súľovský hrad a Súľov do Vrchteplej
- po
modrej trase: - zo Súľova cez Roháčske sedlo do Podhoria
- z Vrchteplej cez Bodinú do Domaniže
- z Hrabového do sedla pod Bradou
- po
žltej trase: - z Vrchteplej do Rajca
- zo Súľova cez sedlo Patúch do Zbyňova
- z rázcestia Lúka pri Kamennom hríbe k jaskyni Šarkania diera a sedlom Pod Roháčom do Lietavskej Závadky[2]
Referencie
- KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-03-19]. Dostupné online.
- mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-21]. Dostupné online.