Juraj Langsfeld
Juraj Langsfeld, alebo Ďurko Langsfeld (* 16. október 1825, Sučany - † 22. jún 1849, Kremnica) bol slovenský národovec, učiteľ vo vtedajšom Turčianskom Svätom Martine a od januára 1849 dobrovoľnícky dôstojník (poručík)[1] v Hurbanovom vojsku počas Slovenského povstania, ktorý bol uhorským vojskom obesený.
Juraj Langsfeld | |||
slovenský revolucionár | |||
Narodenie | 16. október 1825 Sučany, Slovensko | ||
---|---|---|---|
Úmrtie | 22. jún 1849 (23 rokov) Kremnica, Slovensko | ||
Boje, zajatie a smrť
29. apríla 1849 sa zvyšok slovenského dobrovoľníckeho zboru presunul do Jablunkova na Morave, kde sa Bedřich Bloudek vzdal velenia. Langsfeld so svojimi druhmi sa zostal skrývať v slovenských horách. 12. mája 1849 prepadli v kraľovianskej doline jednotku uhorskej domobrany (Honvédi) pod velením Artúr Görgeia.
Potom sa skrýval pri Turčianskych Kľačanoch. 20. júna 1849 ho vlastný strýko vyzradil za odmenu 300 zlatých. Spolu s ďalšími zajatými bol potom v okovách hnaný, ako odstrašujúci príklad, hore Turcom do Kremnice. Ráno 22. júna 1849 major Herman Görgei (starší brat Artúra, ktorý robil bratovi veliteľa štábu[2] ) nariadil vyšetrovanie a vojenským súdom bol 23 ročný Langsfeld odsúdený a obesený. Pred súdom odmietol ponúknutú milosť, ktorá mu bola ponúknutá výmenou za zrieknutie sa revolučných ideálov a vodcov politického života (Štúrovcov).
„Teraz ma súdia nepriatelia, ale budú ma niekedy súdiť i Slováci a u tých by som nechcel prepadnúť!“.
Začiatkom augusta 1849 sa začala letná ofenzíva a ku slovenským dobrovoľníkom sa pridalo asi 300 ďalších z Liptova a 24. augusta 1849 sa im podarilo obsadiť Kremnicu a do konca mesiaca aj ostatné stredoslovenské banské mestá. V prvej polovici septembra 1849 potom zbor vytlačil uhorskú domobranu aj z Gemerskej stolice.
Memorability
28. októbra 1849 bol Langsfeld v Kremnici symbolicky slávnostne pochovaný slovenskými dobrovoľníkmi aj za účasti Langsfeldovho učiteľa Ondreja Hodžu. Jozef Gregor Tajovský napísal o Langsfeldovi biografické dielo „Smrť Ďurka Langsfelda“ a tiež podnietil vybudovanie pomníka na mieste hrobu, ktorý bol slávnostne odhalený 28. októbra 1922. Pomník vybudovala Matica slovenská v Kremnici za pomoci pracovníkov Mincovne v Kremnici a obyvateľov mesta.[1] Matica slovenská tiež organizuje spomienkové akcie pri výročiach Langsfelda[3][4], ktorých sa zúčastnil aj predseda strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko. Rad Ďurka Langsfelda[5] je ocenenie, za ktorým je projekt Spájame statočných s kontaktami na OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti.
Referencie
- Juraj Langsfeld [online]. www.osobnosti.sk, [cit. 2017-05-23]. Dostupné online.
- SCHWARZ, JOZEF. Slovenský dobrovoľník z merudeviateho [online]. noveslovo.sk, 2015-11-16, [cit. 2020-11-24]. Dostupné online.
- Pietna spomienka na Juraja Langsfelda. Matica Slovenská, 2015-06-26. Dostupné online [cit. 2017-05-23].
- Pripomenuli si Juraja Langsfelda. Žiar24.sk. Dostupné online [cit. 2017-05-23].
- Odkaz Ďurka Langsfelda [online]. www.spajamestatocnych.sk, [cit. 2017-05-23]. Dostupné online.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Juraj Langsfeld
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Juraj Langsfeld
Zdroje
- Jozef Gregor Tajovský: Smrť Ďurka Langsfelda
- Vladimír Mináč: Dúchanie do pahrieb