Rothenburg ob der Tauber

Rothenburg ob der Tauber leží na rieke Tauber na okraji Národného parku Frankenhöhe.

Rothenburg ob der Tauber niekedy medzi rokmi 1890 až 1900.

Prvé osídlenie údolia rieky Tauber siaha až do roku 960. V roku 1142 postavil ríšsky kráľ Konrád III. hrad Castum Imperiale a vládol z neho celej ríši. Okrem hradu vniklo na pahorku sídlo, neskorší Rothenburg. Keďže obaja synovia Konráda III. skoro zomreli a iní vládcovia ho už nepoužívali, stratil hrad svoj vplyv. V roku 1274 bolo mesto povýšené Rudolf I. Habsburským na „slobodné ríšske mesto“. Zemetrasenie v roku 1356 zničilo časti mesta a hrad. Najväčší rozmach dosiahlo mesto pod vedením richtára Topplera okolo roku 1600, kedy Rothenburg s viac ako 6 000 obyvateľmi patril medzi 10 najväčších miest ríše. V tridsaťročnej vojne bolo mesto 1631 obsadené Johannom Tillym. Pri tejto príležitosti sa každoročne koná slávnostné predstavenie Der Meistertrunk (v preklade približne Mok majstrov). Podľa divadelnej hry Der Meistertrunk od Adama Hörbera mala táto udalosť nasledovný priebeh (v skutočnosti neexistuje historický doklad, že Tilly vôbec vstúpil do podrobeného mesta) - Tilly odsúdil prísažných pánov na smrť a chcel obsadené mesto vydrancovať. V núdzi ponúkli prísažní páni Tillymu na uvítanie víno v nádhernej pestrofarebnej 3 ¼ litrovej sklenenej čaši. Tilly sa tým zmiernil a povedal, že ak niekto túto čašu plnú vína vypije na jeden hlt, tak bude mesto ušetrené. Starý richtár Nusch sa prihlásil dobrovoľne a ku všeobecnému údivu sa mu podarilo pohár na jeden hlt vypiť. Na Tillyho to urobilo taký dojem, že mesto ušetril. V roku 1803 sa mesto po asi 500 rokoch samostatnosti prostredníctvom "Reichsdeputationshauptschluss" stalo mesto nedobrovoľne časťou Bavorska. Vo Weimarskej republike sa mesto a volebný okrsok Rothenburg stal baštou NSDAP, kde ju v roku 1929 volilo až 83 % obyvateľov. Počas druhej svetovej vojny bolo bombardovaním spojeneckých vojsk zničených asi 40 % v pôvodnom stave udržovaného rothenburgského centra mesta[2]. Po vojne boli tieto budovy pôvodne znovuvybudované alebo zrekonštruované. Do roku 1972 malo mesto štatút štatutárneho mesta. Po bavorskej reforme bolo mesto priradené ku krajinskému okresu Ansbach.

Marktplatz (Tržničné námestie)

• kostol St. Jakobskirche s oltárom od Tilmana Riemenschneidera, jeho ďalší oltár je v Detwangskom kostole
• mestský múr
• námestie Plönlein
• bašta Spitalbastei
• kostol Wolfgangskirche pri bráne Klingentor
• zámok Topplerschlösschen
• dvojitý most Doppelbrücke
• historická radnica s zvonovou vežou a hodinami Meistertrunk

V Rothemburgu ob der Tauber je značne rozšírený turizmus a okrem hotelov a hostincov ponúka aj miesto na kempovanie a dve parkoviská pre obytné vozidlá ako aj mládežnícku ubytovňu, ktorá je v najväčšej stredovekej mestskej budove. Nachádza sa tu strojársky podnik (AEG), viaceré stredne veľké strojárske podniky a druhý najväčší európsky výrobca kuchynských dosiek. V meste sídlia nasledovné firmy:

Rothenburg ob der Taube leží pri diaľnici A7 s diaľničnou prípojkou Rothenburg ob der Tauber v tesnej blízkosti mesta. Bývalá Bundesstraße 25 pretína Rothenburg zo severu na juh, západno-východne je mesto prekrížené cestou Burgenstraße. Mesto je konečnou stanicou linky R82 regionálnej železnice a je súčasťou Verkehrsverbund Großraum Nürnberg (Dopravného spolku Norimberská Oblasť). Rothenburg je krížený mnohými cyklistickými trasami.

Mesto sa skladá z nasledovných 39 častí.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rothenburg ob der Tauber
• Rothenburg ob der Tauber cestovný sprievodca z Wikivoyage

• Fotky Rothenburgu ob der Tauber