Rosettská doska

● Deviateho roku, štvrtého mesiaca Xantika, čo je osemnásty deň druhého mesiaca rozpuku podľa Egypťanov,

● za mladého kráľa, ktorý sa stal kráľom namiesto svojho otca, pán nají, ktorého moc je veľká, ktorý nastolil poriadok v Egypte a urobil ho krásnym, ktorého srdce je zbožné k bohom, ktorý má navrch nad svojim nepriateľom, ktorý krásnym a dobrým robí život ľudí, pána jubilejných rokov ako Ptaha-Tenena, kráľa ako Rea, kráľa Hornej a Dolnej zeme, syna bohov milujúcich otca, ktorého Ptah vyvolil a ktorému dal Re moc, živej Amonovej podoby, Reovho syna, Ptolemaia večne žijúceho, Ptahovho miláčika, boha, ktorý vyšiel v žiari, ktorého dobrota je krásna, syna Ptolemaia a Arsinoé, bohov milujúcich otca,

● keď kňazom Alexandra, bohov spasiteľov, bohov súrodencov, bohov dobrodejných, bohov milujúcich otca a kráľa Ptolemaia, boha, ktorý vyšiel v žiari, ktorého dobrota je krásna, bol Aietos, syn Aietov, keď Puyrrha, dcéra Filinova, bola nositeľkou víťazného daru pred Berenikou dobrodejnou, keď Aria, dcéra Diogenova, bola nositeľkou košíka pred Arsinoou milujúcou brata, keď Irena, dcéra Ptolemaia, bola kňažkou Arsinoé, milujúcou otca,

● tohto dňa bol vydaný dekrét:

● Veľkňazi, sluhovia boží, kňazi, ktorí vchádzajú do svätyne a obliekajú bohov, pisári svätých kníh, pisári domu života a ostatní kňazi, ktorí prišli z egyptských chrámov do Mennoferu na slávnosť prijatia najvyššej hodnosti, ktorú dosiahol kráľ Ptolemaios žijúci večne, Ptahov miláčik, boh, ktorý vyšiel v žiari, ktorého dobrota je krásna, z rúk svojho otca, zhromaždeným v mennoferskom chráme povedal:

● Pretože kráľ Ptolemaios, žijúci večne, boh, ktorý vyšiel v žiari, ktorého dobrota je krásna, syn kráľa Ptolemaia a kráľovnej Arsinoé, bohov milujúcich otca, preukázal početné dobrodenia egyptským chrámom a všetkým tím, ktorí sú pod jeho kráľovskou mocou, súc bohom, synom boha a bohyne, súc rovným Horovi, synovi Eset, Usirovmu synovi, ktorý chránil svojho otca Usira, súc zbožného srdca voči bohom,

● tým, že obdaroval celé vojsko, ktoré je pod jeho najvyššou úradnou mocou;

● tým, že znížil, alebo aj úplne odstránil dane a poplatky, ktoré boli zavedené v Egypte, aby vojsko a všetci ostatní ľudia boli šťastní počas jeho vládnutia;

● tým, že odpustil kráľovské nedoplatky, ktoré mali Egypťania a iní, podliehajúci jeho kráľovskej hodnosti, aj keď tvorili veľkú sumu;

● tým, že prepustil tých, ktorí boli uväznení, a tých, ktorí boli dlho obžalovaní;

● tým, že nariadil, aby zostali chrámom chrámové príjmy bohov, striebro a obilie, ktoré ľudia každoročne dávali svojim chrámom, podiely, ktoré bohom plynuli z viníc a sadov, a všetky ostatné veci, ktoré chrámom plynuli za jeho otca;

● tým, že nariadil ďalej, aby kňazi za svoje menovania za kňazov neplatili väčšie poplatky, ako platili až do prvého roku jeho otcovi;

● tým, že zbavil tých, ktorí boli v chrámových úradoch, každoročnej cesty do Alexandrie;

● tým, že rozkázal, aby neboli odvádzaní lodníci;

● tým, že odpustil dve tretiny kráľovského plátna, ktoré bolo chrámami dodávané kráľovskému palácu;

● tým, že všetko, čo bolo dlho zanedbávané, uviedol do poriadku a postaral sa, aby sa riadne vykonávalo to, čo je vo zvyku konať bohom, a zároveň tak, aby sa k ľudu dostala spravodlivosť, ako to zaviedol Thovt najvyšší;

● tým, že ďalej rozkázal, aby tí, ktorí odišli z vojska, a ostatní ľudia, ktorí sa inak zúčastnili zmätkov čo prepukli v Egypte, aby sa vrátili do svojich domovov a aby im zostal ich majetok;

● tým, že sa všemožne staral o vyslané vojsko, jazdcov a loďstvo proti tým, ktorí prišli po súši a po mori bojovať proti Egyptu, a že dal mnoho striebra a obilia na to, aby chrámom a obyvateľom Egypta zadovážil pokoj;

● tým, že sa odobral k strážnej pevnosti Škan, ktorá bolo nepriateľmi obostavaná rôznymi stavbami, v ktorých boli rôzne zbrane a zásoby, že uzavrel túto pevnosť zvonku násypom a múrom, aby boli v nej nepriatelia zatvorení, ktorí sa dopustili početných násilností v Egypte, opustiac cestu poslušnosti ku kráľovi a k bohom, že prehradil kanály, ktoré privádzali vodu do tejto pevnosti, čo skorší králi toto nedokázali a minuli veľa striebra proti pevnostiam, že postavil pešie vojsko a jazdectvo k ústiam týchto kanálov, aby ich strážili a chránili, pretože ôsmeho roku bolo veľké množstvo vody v týchto kanáloch, ktoré boli veľmi hlboké a tak privádzali vodu množstvám pozemkov, že dobyl onedlho silou túto pevnosť, zajal nepriateľov, ktorí boli v nej, a zničil ich, ako to kedysi urobili Re a Hor, syn Eset, tím, ktorí sa k nim nepriateľsky správali na tých miestach, a keď mu bohovia umožnili poraziť nepriateľov, ktorí zhromaždili vojsko a boli v jeho čele, aby uviedli zem do zmätku, ktorí sa dopúšťali násilností na chrámoch a opustili cestu kráľa a jeho otca, že ich dal v Mennoferi pri slávnosti prijatia najvyššieho úradu, ktorého sa mu dostalo od jeho otca, usmrtiť kolom;

● tým, že odpustil kráľovské nedoplatky, ktoré chrámy dlžili až do deviateho roku, aj keď to bolo veľké množstvo striebra a obilia, rovnako ako cenu za kráľovské plátno, ktoré chrámy boli povinné odvádzať s tým, čo odvádzajú kráľovskému palácu, a nepriznanú sumu, ktorá ostala nezaplatená po tom, ako zaplatili až do tohto obdobia;

● tým, že ďalej nariadil, že sa vzdáva jedného ertobu pšenice z jednej arury, ktorý sa vyberal z polí chrámového majetku, a rovnako aj jedného keramionu vína z jednej arury, ktorý sa vyberal z viníc chrámového majetku;

● tým, že vykonal viac dobra Hapimu, Mnévimu a ostatným zvieratám, ktoré sú uctievané v Egypte, ako jeho predchodcovia, pretože jeho srdce bolo vždy im poslušné, dávajúc im to, čo je treba hojne a veľkolepo pri ich pohreboch, opatrujúc to, čo je treba v ich chrámoch, keď sa usporadúvajú slávnosti, keď sa im konajú obety, a všetko ďalšie, čo sa patrí robiť;

● tým, že výsady patriace chrámom a výsady patriace Egyptu uzákonil podľa ich zvyklostí;

● tým, že venoval veľa zlata, striebra, obilia a iných vecí Hapiho chrámu;

● tým, že dal vykonať nové práce, práce veľmi krásne;

● tým, že dal stavať chrámy, svätostánky a nové oltáre bohom;

● tým, že veľa ďalšieho takéhoto dal urobiť, majúc srdce zbožného boha voči bohom;

● tým, že pátral po výsadách chrámov, aby ich dal v čase svojho panovania obnoviť, ako sa sluší,

● bohovia mu za to dávajú moc, víťazstvo, silu, zdar, zdravie a všetko ostatné dobro, jeho kráľovský úrad, trvalo jemu a jeho deťom až na veky;

● a krásny prídavok, ktorý prišiel na um kňazom všetkých egyptských chrámov, rozmnožiť v chrámoch pocty patriace kráľovi Ptolemaiovi, žijúcemu večne, ktorý vyšiel v žiari, ktorého dobrota je krásna, a aj pocty patriace bohom, milujúcim otca, ktorí ho splodili, a aj pocty patriace bohom, ktorí splodili tých, ktorých ich splodili, a aj pocty patriace bohom spasiteľom, rodičom jeho otcov,

● tým, že postavia sochu kráľa Ptolemaia žijúceho večne, boha, ktorý vyšiel v žiari, ktorého dobrota je krásna, že jej budú hovoriť „Ptolemaios ochranca vlasti“, čo znamená „Ptolemaios, ktorý zachránil Egypt“, so sochou mestského boha, ktorej podáva víťazný meč, vytvorenú egyptským spôsobom v každom chráme na viditeľnom mieste, že kňazi budú sochu v každom chráme obsluhovať trikrát denne, že budú pred ňu klásť obety a vykonávať pre ňu ďalšie obrady, ktoré sú predpísané pre ostatných bohov počas sviatkov a procesií v ich dňoch;

● tým, že každému chrámu zadováži sošku kráľa Ptolemaia, boha, ktorý vyšiel v žiari, ktorého dobrota je krásna, Ptolemaiovho syna a kráľovnej Arsinoé, bohov milujúcich otca, so zlatou skriňou a že ju umiestni vo svätyni spolu s ostatnými zlatými skriňami, a keď prídu veľké sviatky, počas ktorých sa bohovia nosia v procesiách, že ponesú s nimi tiež skriňu boha, ktorý vyšiel v žiari, ktorého dobrota je krásna; aby skriňa sa dala poznať dnes a vo všetkých budúcich časoch, nech dajú desať zlatých kráľovských korún, s najou na každej z nich, ako je pravidlom pri zhotovovaní zlatých korún, na skriňu miesto zlatých nají, ktoré sú na ostatných skriniach; nech je uprostred korún dvojitá koruna, pretože s ňou sa objavil kráľ v mennoferskom chráme, keď sa pre neho vykonávali obvyklé obrady pri prijatí najvyššej hodnosti; do hornej časti štvorhranu, ktorý je okolo korún, pred zmienenou zlatou korunou, nech umiestnia jednu severnú a jednu južnú rastlinu, a nech umiestnia supicu na miske tak, aby južná rastlina bola pod ňou v pravom hornom rohu zlatej skrine, a nech umiestnia naju na miske nad severnou rastlinou vľavo, čo má význam: „kráľ, ktorý žiariacim urobil Horný Egypt a Dolný Egypt“;

● tým, že sa tieto dni, sedemnásty a posledný deň, stanú sviatočnými dňami každého mesiaca vo všetkých egyptských chrámoch, pretože posledný deň štvrtého mesiaca žní, keď sa oslavujú narodeniny kráľa, už bol ustanovený dňom slávnosti a procesie v chrámoch, pretože rovnako aj sedemnásty deň druhého zimného mesiaca, ktorý bol dňom, keď sa uskutočnili obrady prijatia najvyššej hodnosti, bol už skôr ustanovený dňom slávnosti a procesie v chrámoch a pretože narodenie kráľa žijúceho večne a prijatie najvyššej hodnosti, ktoré sa stali, boli začiatkom dobrodenia, ktoré prišlo ku všetkým; a že sa budú vykonávať všetky zápalné a tekuté obete a všetko ostatné, čo je predpísané vykonávať pri iných sviatkoch, pri týchto dvoch sviatkoch každého mesiaca a že to, čo sa obetuje, bude rozdelené medzi ľudí, ktorí slúžia v chrámoch;

● tým, že sa budú každoročne konať slávnosti a procesie v chrámoch po celom Egypte kráľovi Ptolemaiovi, žijúcemu večne, bohu, ktorý vyšiel v žiari, ktorého dobrota je krásna, prvého mesiaca obdobia záplav od prvého do piateho dňa, počas ktorých sa bude venčiť, budú sa konať zápalné a tekuté obete a všetko ostatné, čo sa sluší robiť;

● tým, že kňazi všetkých egyptských chrámov sa budú nazývať „kňazi boha, ktorý vyšiel v žiari, ktorého dobrota je krásna“ vedľa ostatných kňazských titulov, že sa ním budú podpisovať na všetkých úradných listinách, že dajú vyryť kňazskú hodnosť boha, ktorý vyšiel v žiari, ktorého dobrota je krásna, na svoje prstene, a že ju budú nosiť;

● tým, že sa dovolí tiež prostým ľuďom, ktorí si budú priať ukazovať obraz hore uvedenej skrine boha, ktorý vyšiel v žiari, ktorého dobrota je krásna, aby ju mali doma.

● Aby sa hore spomenuté slávnosti každoročne konali a aby bolo jasné, prečo Egypťania uctievajú boha, ktorý vyšiel v žiari, ktorého dobrota je krásna, ako sa to sluší robiť, nech sa vyryje tento dekrét do dosky z tvrdého kameňa svätým písmom, knižným písmom a gréckym písmom, a nech sa umiestni v chrámoch prvej triedy, v chrámoch druhej triedy a v chrámoch tretej triedy, vedľa sochy kráľa žijúceho večne.