Rocksteady

Rocksteady ako hudobný žáner vychádza hlavne z jamajského ska a amerického R&B. Z rytmického hľadiska je rocksteady charakteristické prízvukom na neprízvučné doby - druhá a štvrtá doba každého taktu. Do popredia sa dostáva basa, kde sa stratil pre ska a jazz typický štýl hrania na basové nástroje, takzvaný walking bass a nahradili ho melodické linky väčšinou v pentatonických stupniciach. Sprievodná gitara v rocksteady často len zdvojuje práve basovú linku. Spolu tvoria akýsi protiklad k repetatívnemu rytmu rytmickej gitary a klávesov. Pri oboch sa používa technika skanking, kde je tón krátko po zahraní utlmený. Oproti ska sa vsak takmer vytratili dychové nástroje.

Pre bicie je charakteristický takzvaný one drop rytmus, v ktorom sú všetky doby hrané na malý bubon, pričom tretia doba je zvýraznená aj basovým. Toto je zásadný rozdiel oproti R&B ci rock and rollovym bicím, ktoré používajú basový bubon najmä pri prvej dobe a tretiu nezvýrazňujú takmer nikdy. Nachádzame tu aj vplyv hry na africké kumina či buru perkusie a vplyvy latinskoamerických, hlavne kubánskych rytmov. Tie sa prejavujú hlavne pri uprednostňovaní vyklepávania pred plným úderom pri hre na malý bubon.

Množstvo textov rocksteady piesní je o láske, čo je tiež vplyv americkej soulovej hudby (napr. „Sharing You“ od Princa Bustera alebo „Queen Majesty“ od The Techniques). Takisto tu nachádzame prvé piesne s témou náboženstva, hlavne rastafariánskeho hnutia. V časoch vzniku rocksteady sa na Jamajke objavuje aj fenomén takzvaných Rude boys - chudobné vrstvy Jamajčanov, rebelujúcich proti sociálnej nerovnosti. Mnohé protesty prerástli až do pouličného násilia a to sa odrazilo aj v textoch rocksteady piesní (napr. „No Good Rudie“ od Justina Hindsa, „Rude Boy Gone A Jail“ od The Clarendonians alebo „A Message to You, Rudy“ od Dandyho Livingstona).

Ako mainstreamový hudobný žáner malo rocksteady aj na Jamajke len krátke trvanie, od leta 1966 do jari 1968. V tomto období chudobou skúšaní mladí ľudia z jamajského vidieka prichádzajú do Kingstonu za lepším životom a usídľujú sa v mestských getách ako Riverton City, Greenwich Town, či svetoznámy Trenchtown[4] . Hospodárske problémy boli spôsobené hlavne získanou nezávislosťou od Veľkej Británie a s tým spojeným pretrhnutím mnohých obchodných vzťahov.

Alton Ellis, ktoreho hit „Rock Steady“ pomenoval celý žáner, je často považovaný za otca rocksteady vďaka jeho piesni „Girl I've Got a Date“[5]. Ďalšími kandidátmi je napríklad pieseň „Take It Easy“ od Hopetona Lewisa, nahraná už v roku 1964, „Toughter Then Tough“ od Derricka Morgana či „Hold Them“ od Roya Shirleyho. Medzi hudobníkov, ktorí zohrali dôležitú úlohu pri formovaní tohotu štýlu patria napríklad aj gitarista Lynn Taitt so svojim nekonvenčným ostrým zvukom, klávesák Jackie Mittoo, bubeník Winston Grennan alebo basgitarista Jackie Jakcson. Aj napriek krátkej životnosti malo rocksteady obrovský hudobný dopad a väčšina reggae hudobníkov začínala svoju kariéru práve v rocksteady skupinách. Mnohé basové linky pôvodne vytvorené pre rocksteady piesne sa použili aj v neskorších hudobných žánroch.

Viacero faktorov ovplyvnilo premenu rocksteady na reggae v neskorých 60. rokoch. Emigrácia kľúčových hudobných producentov Jackieho Mittoa a Lynna Taitta do Kanady a zlepšenie vybavenia jamajských nahrávacích štúdií malo veľký vplyv na zvuk a celkový pocit z nových piesní. Začali sa objavovať komplexnejšie a výraznejšie basové linky, elektronické klávesy vytlačili tradičný klavír, dychové nástroje sa dostávajú ešte viac do pozadia, rytmická gitara sa začína škrabavým zvukom čoraz viac ponášať na perkusie. Do módy sa dostávajú aj čisto inštrumentálne, resp. B-verzie piesní, čo neskôr vyústi do vzniku samostatného žánru dub. Výraznou zmenou je aj rozšírenie rastafariánskeho hnutia na Jamajke. Reggae piesne sú tak menej romantické a viac politické, protestné či náboženské. Vydanie filmu The Harder They Come v hlavnej úlohe so spevákom Jimmy Cliffom či medzinárodný úspech Boba Marleyho prenieslo reggae na svetovú scénu, čo sa rocksteady nikdy nepodarilo.