Basová gitara

V 30. rokoch vynálezca Paul Tutmarc zo Seattlu (štát Washington), vyvinul gitarový elektrický basový nástroj, ktorý bol navrhnutý tak, aby sa na ňom hralo vodorovne. Zmena na „gitarovú formu“ umožnila ľahšiu prepravu a držanie, a tak i jednoduchšie spievanie basistu.

V 50. rokoch, Leo Fender vyvinul prvú masovo vyrábanú elektrickú basgitaru. Jeho Fender Precision Bass, predstavená v roku 1951, sa stala široko kopírovaným priemyslovým štandardom. Precision Bass (alebo "P bass") bol odvodený z jednoduchej konštrukcie dosky podobnej Telecastru s vrstevnicovou konštrukciou, osadená bola jedným jednoduchým snímačom. Na rozdiel od kontrabasu je Precision bass opražcovaný, čo umožňuje hráčovi presnejšie nasadenie tónu, práve preto dostala táto basová gitara názov Precision - presný. V roku 1954 bolo telo ergonomicky upravené, dodávalo sa v povrchovej úprave sunburst a bielym krytom. V roku 1957 bola predstavená inovovaná verzia Fender Precision s deleným snímačom nazývaným Precision, pôvodné dva kryty (jeden kovový, na ktorom bolo namontované ovládanie hlasitosti a tónovej clony, druhý plastový) nahradený jedným plastovým, hlava nástroja je širšia, podobne ako na gitare Stratocaster. V roku 1960 bola predstavená basgitara Jazz Bass, často označovaná ako "J bass". Vizuálny rozdiel oproti Precision bol v jej "offset-waist" tele.

Basové struny sa vyrábajú v rôznych hrúbkach, hrúbka strún má vplyv nie len na pohodlie hráča (čím tenšia struna, tým ľahšie sa na ňu hrá), ale aj na zvuk (čím hrubšia struna, tým jasnejší, pevnejší tón). Hrúbka strún sa určuje podľa najtenšej struny v bežnom ladení (E2 A2 D3 G3), čiže G. Označuje sa v palcoch, najrozšíreniejšie sú hrúbky 0,04 (označované ako .040) a 0,045 (.045), vyrábajú sa však už v hrúbkach .035, dokonca aj .030, tieto struny sú určené skôr pre sólové hranie na basovej gitare. Taktiež sa vyrábajú aj struny hrubšie, najčastejšie sú to .050 a .055.

Basové struny sa vyrábajú technikou ovíjania drôtu okolo jadra, existujú 3 druhy vinutia. Basové struny majú 2 vrstvy vinutia.

• Flatwound (Hladké vinutie) - tento druh basových strún je najstarší, vychádza z kontrabasových strún. Drôt, ktorým sa ovíja jadro má štvorcový prierez. Tieto struny majú najhlbší zvuk, dnes sa využívajú hlavne na bezpražcových basgitarách, aby vinutie nepoškodilo hmatník, existujú však hráči, ktorý ich naťahujú aj na pražcové basgitary (napr. Paul McCartney) ich nevýhodou z pohľadu väčšiny hráčov je krátky sustain (dĺžka dozvuku tónu).
• Roundwound (okrúhle vinutie, tiež nazývané drsné) - tieto basové struny sú dnes najrozšírenejšie, väčšina basových gitár sa predáva už s natiahnutými strunami typu roundwond, drôt ktorým sa ovíja jadro má okrúhly prierez. Tieto struny vyvinul basgitarista skupiny The Who, John Entwistle v spolupráci s výrobcom strún Rotosound. V roku 1965 bol na trh uvedený prvý a najslávnejší model "drsných" basových strún, Rotosound RS-66. Tieto struny majú ostrý zvuk, v porovnaní so strunami typu flatwound však menej basov, avšak dlhší sustain. Používajú sa hlavne na pražcové basgitary, avšak aj na bezpražcové (ako to robil napríklad Jaco Pastorius).
• 'Groundwound (zbrúsené vynutie) - tento typ vinutia vznikol, aby ponúkol hráčom obľubujúcich hladké struny, ale sťažujúcich sa na krátky sustain. Vinutie má polkruhový prierez, pričom vonkajšia strana je rovnako ako u flatwound strunách hladká.

WAshburn XB600 - 6-strunová basová gitara

Kvalitné jadro struny je jej základ. V drvivej väčšine sa vyrába z ocele a poznáme dva typy jadra.

• Round core (okrúhle jadro) - je najpoužívanejším typom jadra strún. Vďaka lepšej priľnavosti vinutia k jadru sú tieto struny trvácnejšie.
• Hex core (šesťhranné jadro) - je menej rozšírený druh jadra strún. Napriek lepšej poddajnosti struny a jasnejšiemu zvuku sú struny s týmto jadrom menej rozšírené, pretože majú nižšiu trvácnosť ako tie s okrúhly jadrom, navyše sú podstatne drahšie.