René-Antoine Ferchault de Réaumur

Réamur sa narodil a študoval v La Rochelle. Bol vyučený filozof v jezuitskej vysokej škole. V roku 1699 odišiel do Bourge študovať civilné právo a matematiku. V roku 1703 odišiel do Paríža, kde pokračoval v štúdiu matematiky a fyziky. V roku 1708 bol vo veku 24 rokov zvolený za člena Académie des sciences. Od tohto ocenenia sa pol storočia nestalo, aby v Mémoires de l'Académie nebola venovaná aspoň jedna strana Réaumurovi.

Ako prvé ho zaujalo štúdium matematiky, hlavne geometrie. V roku 1710 bol poverený Akadémiou vedením vydávania Všeobecného opisu umenia a remesiel. Tento projekt vyvrcholil zavedením novej výroby vo Francúzsku a oživením zanedbaného priemyslu. Za vynálezy týkajúce sa železa a ocele bol ocenený a odmenený rentou 12 tisíc livier ročne. Ale preto, že mal vlastný súkromný príjem, daroval tieto peniaze Académie des sciences na budúce experimenty a vylepšenia v priemyselnej výrobe. V roku 1731 sa začal zaujímať o meteorólogiu a vynašiel teplotnú stupnicu, ktorá nesie jeho meno (Réaumurova stupnica). V 1735 pre rodinné dôvody prijal post veliteľa a intendanta kráľovského a vojenského zriadenia v Saint-Louis. Mal potešenie zo štúdia prírody. Jeho priatelia ho často volali „Plínius 18. storočia“.

Réaumurove vedecké spisy boli z mnohých vedeckých oblastí. Prvý spis, z roku 1708 bol z oblasti matematiky o istom geometrickom probléme. Ten posledný, z roku 1756 opisoval formy vtáčích hniezd. Experimentálnymi pokusmi dokázal, že lano zviazané zo slabších vláken, je silnejšie ako silné vlákna oddelené od seba.

Skúmal a podával správy o riekach obsahujúcich zlato, tyrkysových baniach, lesoch a fosílnych ložiskách vo Francúzsku. Navrhol metódu cínovania železa, ktorá sa dodnes používa. Skúmal a objasnil rozdiel medzi železom a oceľou. Poukazoval na to, že množstvo prímesí (predpokladal, že ide o soli a síru) je väčšie v železe, menšie v oceli a najmenší obsah sa nachádza v liatine. Jeho práca (1722) bola preložená do angličtiny a nemčiny.

Réaumur písal veľa o biológii. Na začiatku vedeckej dráhy popisoval lokomočný systém ostnatokožcov (Echinodermata) a ukázal, že domnelá hypotéza o regenerácii nôh, je pravdivá. V 1710 spísal rozpravu o možnostiach pavúkov produkovať hodváb. Týmto dielom si získal slávu v Číne a preto čínsky cisár Kang-he preložil jeho dielo do čínštiny.

Študoval aj botaniku a poľnohospodárske témy. Vymyslel postup konzervovania vajec. Vypracoval systém umelého inkubátora - liahne a dospel k dôležitým zisteniam o rozdiele medzi trávením mäsožravých a bylinožravých vtákov. Jeho najväčšia práca Mémoires pour servir à l'histoire des insectes (6 zv. Amsterdam, 1734 – 1742, 7. zv. Paríž 1928). Popisuje vzhľad, zvyky a miesta pre všetky známe druhy hmyzu s výnimkou chrobákov, podáva obdivuhodne trpezlivé a presné pozorovania. Medziiným aj dôležité fakty, ktorými dokázal správnosť Peyssonelovej hypotézy, že koraly sú živočíchy a nie rastliny.

• Réaumurova stupnica