Raniak hrdzavý

Raniak hrdzavý[2] alebo netopier hrdzavý[3] (Nyctalus noctula) je druh netopiera z čeľade netopierovité. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov raniak hrdzavý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je neznámy, v celom svojom areáli rozšírenia je pomerne bežný.[1]

raniak hrdzavý

Raniak hrdzavý.
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Nyctalus noctula
Schreber, 1774
Synonymá
netopier hrdzavý

Rozšírenie raniaka hrdzavého, poddruhy sú rôznou farbou
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
 Biologický portál

Opis
  • Hmotnosť: 19 až 37,6 g.[2]
  • Rozpätie krídel: 320 až 400 mm.[4]
  • Dĺžka tela: 69,5 až 90 mm.[2]
  • Dĺžka chvosta: 45 až 58 mm.[2]
  • Dĺžka ušnice: 14,2 až 21,1 mm .[2]
  • Srsť je pomerne krátka, jednofarebná. Na chrbtovej strane je hrdzavohnedá a lesklá, na spodnej časti tela matnejšia svetlohnedá.[4]
  • Najvyšší zistený vek: 12 rokov.[2]
  • Frekvencia: FM 17 – 25 kHz.[5]
  • Lieta rýchlym letom v otvorenom priestore vo výškach nad stromami.[5]

Echolokácia loviacich jedincov

51 s., Slovensko, loviaci jedinci, zrýchlené drnčanie znamená približovanie sa ku koristi, v pozadí hlas skokana (Rana sp.), zaznamenané a konvertované na počuteľné pre človeka v reálnom čase heterodynovacím bat detektorom.

Rozšírenie a početnosť

Raniak hrdzavý žije v Palearktíde od Atlantického oceána po Japonsko.[2]

Rozšírenie na Slovensku

Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 280 (64,9% rozlohy Slovenska):[2]

  • letné a prechodné obdobia: 280 mapovacích kvadrátov (64,9% rozlohy Slovenska) v nadmorských výškach 95 – 1 400 m n. m.

Raniak hrdzavý bol zistený v letnom a prechodnom období na celom území Slovenska.[2]

  • zimné obdobie: 46 mapovacích kvadrátov (10,7% rozlohy Slovenska) v nadmorských výškach 113 – 575 m n. m.

Až od roku 1964 vieme o zimovaní. Na západnom Slovensku poznáme zimoviská v stromoch a v štrbinách panelových domov a na strednom Slovensku vo Zvolenskej kotline hlavne v škárach panelových domov.[2]

Ekosozologický status od roku 2001 LR:lc, LR - menej ohrozený druh.[6]

Bionómia

Raniak hrdzavý žije hlavne v lesnatých oblastiach, vyhovujú mu aj malé skupiny stromov, ako parky a stromoradia. Vyhľadáva stromy s bútľavinami a dutinami. Obsadzuje dutiny, ktoré vytesali ďatle (veľmi často ďateľ veľký) alebo prirodzené, ktoré vznikajú vyhnitím po odpadnutých konároch.[2]

Ochrana

Raniak hrdzavý je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 230 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[7]

Druh je zaradený do Bonnského dohovoru (Príloha II)[8], Bernského dohovoru (Príloha II)[9] a smernici o biotopoch (Príloha IV).

Galéria
  • V letnom a prechodnom období nachádzajú svoje úkryty v starých stromoch, Zámocký park Malacky[2]
  • Aj zimovanie bolo zistené v parku v Malackách[2]
  • Žijú v lužných lesoch riek a lovia nad tokom i ramennou sústavou (rieka Morava)[2]
  • Dostatok úkrytov nachádzajú v listnatých lesoch pahorkatín, lovia nad lesom aj otvorenou krajinou[2]
  • Zvyšujú sa počty úkrytov i zimovísk v škárach panelových domov sídlisk, ako napríklad v Devínskej Novej Vsi [2]
  • Radi obsadzujú dutiny v stromoch, ktoré vytesal ďateľ[2]

Referencie
  1. IUCN Red list 2020.1. Prístup 22. marca 2020.
  2. KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Štefan Danko, Peter Kaňuch & Ján Krištofík. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Raniak hrdzavý - Nyctalus noctula, s. 366 – 373.
  3. Vyhláška č. 158/2014 Z. z. [online]. [Cit. 2016-12-27]. Dostupné online.
  4. SCHOBER, Wilfried; GRIMMBERGER, Eckard. Die Fledermäuse Europas: kennen - bestimmen - schützen.. Stuttgart : Franckh, Kosmos-Naturführer, 1987. ISBN 3-440-05796-8.
  5. SON Spoločnosť pre ochranu netopierov na Slovensku, prehľad druhov
  6. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam cicavcov (Mammalia) Slovenska: Dávid Žiak, Peter Urban (en: Red (Ecosozological) List of Mammals (Mammalia) of Slovakia), s. 154 - 156.
  7. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-03-19]. Dostupné online.
  8. Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (Bonnský dohovor) [online]. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody SR, 1995-03-01, [cit. 2020-02-20]. Dostupné online.
  9. Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) [online]. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody SR, 1997-01-01, [cit. 2020-02-21]. Dostupné online.

Iné projekty
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.