Dokeská pahorkatina

Je to členitá pahorkatina, tvorená vrchnokriedovými pieskovcami, piesočnatými slieňovcami, slieňovcami a vápnitými ílovcami a treťohornými vulkanitmi. Vyhranený štruktúrne denudačný povrch, miestami neotektonicky porušený, charakterizovaný sedimentárnymi štrukturálnymi stupňovinami, štruktúrnymi a tektonickými kotlinami, kaňonovitými údoliami, neovulkanickými uzlami a početnými tvarmi zvetrávania a odnosu pieskovcov.

Českolipsko je zahŕňané do troch subprovincií Českej vysočiny: Česká tabule, Krkonošsko-jesenická subprovincia a Krušnohorská subprovincia. Súčasťou Českej tabule je Ralská pahorkatina (podľa členenia zavedeného Jaromírom Demkom VIA-1), ktorá má dva podcelky: Dokeská pahorkatina (VIA-1A) a Zákupská pahorkatina (VIA-1B).

Tieto podcelky sa delia do menších okrskov. Dokeská pahorkatina ich má päť:

• Polomené hory (VIA-1A-1) - najväčší okrsok, má niekoľko horopisných častí, ktoré sú napospol súčasťou CHKO Kokořínsko[2]; najvyšším vrcholom okrsku i celej Dokeskej pahorkatiny je vrch Vlhošť.
• Úštěcká pahorkatina (VIA-1A-2) - tvorí západnú hranicu celku, je to mierne členitá pahorkatina, ktorej najvyšším bodom je vrch Hořidla (371 m) s rovnomennou rozhľadňou na vrchole .
• Jestřebská kotlina (VIA-1A-3) - pretiahnutá zníženina v povodí Robečského potoka, kde sa nachádza množstvo rybníkov, často na chránených územiach (Holanské rybníky, Novozámecký rybník, Břehyňský rybník); najvyšším bodom je vrch Borný (446 m).
• Provodínská pahorkatina (VIA-1A-4) - jej centrálnu časť tvorí skupina Provodínských kameňov, južnú časť členitá plošina Hradčanskej pahorkatiny, v ktorej leží najvyšší bod - Dub v obore veľký Dub.
• Bezdězská vrchovina (VIA-1A-5) - dominantné sú tu oba vrcholy Bezdězu, Malý a Velký, ďalej je tu dvojica Velká a Malá Buková.[3]

Kompletné geomorfologické členenie celej Ralskej pahorkatiny uvádza nasledujúca tabuľka:

Na území Dokeskej pahorkatiny pôsobí CHKO Kokořínsko a CHKO České středohoří. Je tu rad chránených lokalít, NPP Peklo, PP Kaňon potoka Kolné, NPR Novozámecký rybník, NPP Swamp, NPR Břehyně - Pecopala, PR Veľký a Malý Bezděz, PR Kokořínský důl, PP Špičák u Střezivojic, PP Husa.[4]

Uvedená je drvivá väčšina kopcov nad 450 metrov.

• Vlhošť (614 m), Polomené hory
• Veľký Bezděz (604 m), Bezdězská vrchovina
• Malý Bezděz (577 m), Bezdězská vrchovina
• Ronov (553 m), Polomené hory
• Vrátenská hora (508 m), Polomené hory
• Maršovický vrch (495 m), Polomené hory
• Špičák (482 m), Polomené hory
• Drnclík (481 m), Polomené hory
• Berkovský vrch (480 m), Polomené hory
• Velký Beškovský kopec (474 m), Polomené hory
• Velká Buková (474 m), Bezdězská vrchovina
• Šedina (473 m), Polomené hory
• Korecký vrch (465 m), Polomené hory
• Nedvězí (458 m), Polomené hory
• Dub (458 m), Provodínská pahorkatina
• Pecopala (451 m), Provodínská pahorkatina

Podrobný zoznam hôr a kopcov podľa nadmorskej výšky a prominencie obsahuje Zoznam vrcholov v Ralskej pahorkatine.

• 
  Svahy Vlhošťa
• 
  Malý a Velký Bezděz
• 
  Vrch Ronov s hradom
• 
  Velký Beškovský kopec
• 
  Lysá skála (Provodínské kameny)
• 
  Vrátenská hora
• 
  Maršovický vrch
• 
  Malá a Velká Buková nad Břehyňským rybníkom

1. BÍNA, Jan; DEMEK, Jaromír. Z nížin do hor. Praha : Academia, 2012. ISBN 978-80-200-2026-0. Kapitola Dokeská pahorkatina, s. 227.
2. NOVOTNÁ, Mgr Daniela. Kokořínsko. Praha 1 : Olympia a.s., 2004. ISBN 80-7033-843-1. Kapitola Místopisná část, s. 46.
3. DEMEK, Jaromír; MACKOVČIN, Peter, a kolektív. Zeměpisný lexikon ČR: Hory a nížiny. 2. vyd. Brno : AOPK ČR, 2006. 582 s. ISBN 80-86064-99-9.
4. Z nížin do hôr, str. 227

• Geomorfologické členenie Česka
• Zoznam vrchov a kopcov v okrese Česká Lípa

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dokeská pahorkatina

• Geomorfologické mapa na Mapy.nature.cz
• Geomorfologické členenie kraja podľa údajov Libereckého kraja (r. 1987, J. Demek)
• Web Treking o členení oblastí

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dokeská pahorkatina na českej Wikipédii.