Radovan Lukavský

Hrob na Olšanských cintorínoch v Prahe

Narodil sa v Prahe v pomerne chudobnej rodine. Jeho otec bol stolársky majster Rudolf Lukavský, ktorý pochádzal zo Stodu u Plzne, matkou bývalá slúžka a ochotnícka herečka Marie Lukavská, rodená Čačalová, ktorá pochádzala z Bystřice pod Hostýnem.

Jeho matka bola hlboko veriaca katolíčka, ktorá svojho syna od útleho detstva vodila do kostola. Radovanovi sa v kostole páčilo a rád chodil miništrovať a pomáhať pri záhradných prácach do blízkeho kláštora anglických panien. Jedna z tamojších sestier, mater Stránská, s ktorou si často rozprával pri práci na záhrade, hrala zrejme rozhodujúcu úlohu v tom, že sa rozhodol stať sa kňazom.

Študoval na jezuitmi riadenom Arcibiskupskom gymnáziu v Prahe-Bubenči, ktoré opustil po 5 rokoch po tom, čo dostal consilium abeundi (prekl. rada odísť) pre rastúci dlh (rodičia neboli schopní platiť za internát).[1] Dokončil na reálnom gymnáziu v Českom Brode, kde zmaturoval v roku 1938.[2] Nastúpil k štúdiu češtiny a francúzštiny na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, po zatvorení vysokých škôl pracoval na železnici ako telegrafista. [3]

V roku 1941 začal študovať na pražskom konzervatóriu a v roku 1942 nastúpil spolu s ďalším poslucháčom konzervatória Jaromírom Pleskotom krátko do divadla Větrník Josefa Šmídu.[4] Už v druhom ročníku štúdia však bol nútene nasadený v Nemecku na prácu vo vojnovom priemysle. V roku 1944 bol vyreklamovaný a nastúpil angažmán v Divadle Vlasty Buriana. Po uzavretí divadiel pracoval ako robotník v Prahe. Po roku 1945 sa vrátil k štúdiu na Karlovej univerzite aj na konzervatóriu[3] a v rokoch 1946 (Pražské konzervatórium) a 1947 (FF UK) obe školy úspešne absolvoval.[5]

V roku 1946 bol angažovaný Jiřím Frejkom do Divadla na Vinohradoch.[6] Odtiaľ v roku 1950 prešiel do Mestských divadiel pražských,[7] od roku 1957 sa stal členom súboru činohry Národného divadla v Prahe.[3]

Jeho pedagogická činnosť bola spojená s Pražským konzervatóriom, kde sa stal už v roku 1945 asistentom Jiřího Plachého na dramatickom oddelení a kam sa vrátil znova po roku 1975, ale predovšetkým s akadémiou múzických umení, kde od roku 1947 učil na katedre herectva Divadelnej fakulty Akadémie múzických umení a od roku 1950 aj na FAMU,[3] kde sa stal v roku 1995 profesorom. Napísal dve knihy o herectve a mnoho odborných článkov.

Jeho najznámejšími divadelnými rolami boli Obchodník s deštěm, Hamlet alebo Tomáš Becket. Vo filme hral napríklad hlavnú úlohu v Kráľovi Šumavy, televíznym divákom zostáva v pamäti vďaka úlohe Václava Tháma v seriáli F. L. Věk a rade ďalších. Bol vynikajúcim recitátorom. Pôsobil aj ako rozprávač v seriáli Krajní meze alebo Cirkus Humberto a nahovoril 17 biblických príbehov (Bible pro malé i velké).[8] Zaslúžil sa o kultiváciu českej rodnej reči nielen svojim nezameniteľným prejavom, ale aj knihou: Kultura mluveného slova (Akademie múzických umění, Praha 2000). Podkladom tejto publikácie boli jeho prednášky na FAMU.

V roku 1965 mu bol udelený titul zaslúžilý umelec a v roku 1974 ocenenie Zaslúžilý člen ND[3].

Z rúk prezidenta Václava Havla prevzal Medailu Za zásluhy, v roku 1995 získal Cenu Thálie za celoživotné majstrovstvo.

V roku 2000 dostal ocenenie - Medailu Josefa Hlávky.[9]

Dňa 3. júna 2005 mu bol udelený čestný doktorát (doctor honoris causa) na Akadémii múzických umení v Prahe.[10]

V júli 2008 bola v Prahe 5 - Košíře po ňom pomenovaná jedna pražská ulica.[11]

1. Klára Lukavská: Rozhovory s dědečkem (2. přepracované vydání); Karmelitánské nakladatelství Kostelní Vydří 2005, str. 25-50.
2. http://www.gcbrod.cz/ABS/1931-1940.pdf Seznam absolventů Gymnázia Český Brod 1931-1940.
3. Kolektiv autorů: Národní divadlo a jeho předchůdci, Academia, Praha, 1988, str. 283.
4. HEDBÁVNÝ, Zdeněk: Divadlo Větrník. Praha : Panorama, 1988, str. 61–63.
5. Český biografický slovník XX. století II, s. 293.
6. Z. Sílová, R. Hrdinová, A. Kožíková, V. Mohylová : Divadlo na Vinohradech 1907–2007 – Vinohradský ansámbl, vydalo Divadlo na Vinohradech, Praha, 2007, str. 193, ISBN 978-80-239-9604-3.
7. Marie Valtrová: ORNESTINUM, Slavná éra Městských divadel pražských, Brána, Praha, 2001, str. 191, ISBN 80-7243-121-8.
8. http://www.popron.cz/index.aspx?gotoId=204362&_actionNumber=9034
9. http://www.hlavkovanadace.cz/nositele_medaile.php
10. publikace AMU, Prof. Radovan Lukavský, doctor honoris causa AMU, 3. června 2005, vyd. AMU, Praha, 2005, ISBN 80-7331-036-8.
11. Jedna z nových ulic nese jméno herce Lukavského; dostupné: http://www.prazskapetka.cz/node/6029

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Radovan Lukavský

• Radovan Lukavský v databáze Národní knihovny ČR
• Radovan Lukavský v archíve Národného divadla
• Radovan Lukavský v Česko-Slovenskej filmovej databáze
• Radovan Lukavský v Internet Movie Database (po anglicky)
• Radovan Lukavský v Kdo byl kdo v našich dějinách ve 20. století
• Filmový dokument "Návšteva u Radovana Lukavskeho" v archíve ČT
• Radovan Lukavský (Cyklus Českej televízie Příběhy slavných) - video on-line v archíve ČT

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Radovan Lukavský na českej Wikipédii.