Quartier du Montparnasse

Nezvyčajné miestne meno vzniklo už v 18. storočí neďaleko bývalej obce Vaugirard, ktorá je dnes súčasťou Paríža, a označovalo územie ležiace na hranici súčasného 6. a 14. obvodu. Odkazuje na horu Parnas v centrálnom Grécku na ktorej sa podľa gréckej mytológie zdržiavali múzy. Takto označovali študenti Latinskej štvrte ironicky hromadu trosiek, ktoré vznikli už pred rokom 1725 ako umelé návršie na dnešnej križovatke ulíc Boulevard du Montparnasse a Boulevard Raspail. Názov bol neskôr použitý pri založení ulice Rue du Montparnasse v roku 1773 a tým dal v polovici 19. storočia názov celej štvrti.

Územie dnešnej štvrte ležalo tradične mimo hranice mesta a bolo k Paríži pripojené spolu s ďalšími obcami až v roku 1860. Pôvodný pahorok nesúci meno Montparnasse bol pri stavebných úpravách odstránený už v 18. storočí. Krátko po Francúzskej revolúcii tu bolo otvorených veľa tanečných sál a kabaretov.

Svetová výstava v roku 1889 a bohatý umelecký život na Montmartri pritiahli do mesta množstvo umelcov z rôznych zemí, takže sa Paríž stal centrom moderny. Vtedy nie príliš módna štvrť Montparnasse ponúkala lacné ubytovanie a veľa kaviarní a podnikov, takže sa po prvej svetovej vojne stala domovom veľa osobností. Medzi umelcov, ktorí pobývali a tvorili v tejto štvrti, patrili Pablo Picasso, Guillaume Apollinaire, Henri Rousseau, Ossip Zadkine, Marc Chagall, Chajim Soutine, Amedeo Modigliani, Ezra Pound, Marcel Duchamp, Jean Cocteau, Constantin Brâncuşi, Paul Fort, Juan Gris, André Breton, Salvador Dalí, Jean-Paul Sartre, Henry Miller, Django Reinhardt, Joan Miró a na konci svojho života Edgar Degas.

Popri maliaroch, sochároch a spisovateľoch bol významnou postavou fotograf Man Ray, ktorý mal svoj prvý ateliér v hoteli des Écoles v ulici Rue Delambre č. 15, kde s ním tiež bývala modelka Alice Prinová, prezývaná Kiki z Montparnassu.

Súčasťou tejto umeleckej komunity bolo i veľa umelcov z USA či ďalších zemí ako David Herbert Lawrence, Ernest Hemingway, Gertrude Steinová, William Faulkner, Francis Scott Fitzgerald s manželkou Zeldou Fitzgeraldovou, James Joyce a ďalší.

Miesta stretávaní umelcov predstavovali miestne kaviarne, bary a hostince, najmä okolo dnešného námestia Place Pablo-Picasso. Najobľúbenejšími podnikmi boli kaviarne Dôme, Closerie des Lilas, La Rotonde, Sélect, Coupole alebo Le Bœuf sur le toit (existuje dodnes), ktorých majitelia často vychádzali nepríliš bohatým umelcom v ústrety. Tí mohli zaberať stôl po celý večer za jednotnú cenu.Ak umelci nemohli zaplatiť účet, vlastník La Rotonde, Victor Libion, často prijal ako platbu výkres. Tiež steny kaviarní boli posiate množstvom umeleckých diel a vytvárali improvizované galérie. V prípade príliš ostrej výmeny názorov medzi umelcami bola obsluha zvyknutá nevolať políciu.

Štvrť nepriťahovala len umelcov, ale stala sa tiež dočasným domovom i rôznych politických utečencov ako boli Lenin, Lev Trockij, Porfirio Díaz a Symon Petljura.

Montparnasse dosiahol svoj vrchol v 20. rokoch 20. storočia. V 30. rokoch sa miestna spoločnosť premenila, druhá svetová vojna vývoj prerušila a úplne zmenila ráz štvrte. Po jej skončení Montparnasse už nikdy nezískal v umeleckých kruhoch svoju bývalú slávu a význam.

V 60. rokoch 20. storočia bolo rozhodnuté vytvoriť z Montparnassu obchodnú štvrť ľavého brehu a zmeniť tak doterajšiu tvár tejto historickej lokality. Stará železničná stanica bola zbúraná a na jej mieste bolo postavená nová Stanica Montparnasse a neďaleko od nej obchodné centrum a Tour Montparnasse. Montparnasse sa tak premenil na štvrť, ktorá je cez deň obchodnou štvrťou a večer ponúka množstvo barov, kaviarní a kín. V roku 1998 bolo na Avenue du Maine otvorené Musée du Montparnasse, ktoré naväzuje na bývalú umeleckú slávu v tejto štvrti. Múzeum predstavuje len moderné umenie.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Quartier du Montparnasse

• Štatistika o 14. parížskom obvode (formát pdf)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Quartier du Montparnasse na českej Wikipédii.