Salvador Dalí
Salvador Domingo Felipe Jacinto Dalí Domenech (* 11. máj 1904, Figueras – † 23. január 1989, Figueras) bol španielsky maliar, fotograf, sochár a zároveň najznámejší predstaviteľ surrealizmu.
| Salvador Dalí | |||
 španielsky maliar | |||
| Narodenie | 11. máj 1904 Figueres, Španielsko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 23. január 1989 (84 rokov) Figueres, Španielsko | ||
| Odkazy | |||
| Webstránka | salvador-dali.org | ||
| Commons |  Salvador Dalí | ||
| |||
Dalího raná tvorba patrí k najvýznamnejším artefaktom surrealizmu. Nadväzoval na surrealistickú metódu écriture automatique, ktorá dáva dôraz na voľnú asociáciu podvedomia. Vo svojich špecifických kompozíciách spájal rôznorodé, navzájom nijak nesúvisiace predmety, ktorých absurdná súvislosť mala šokovať. Jeho hlavným cieľom bolo zobrazovať konkrétnu iracionalitu. Svojimi experimentami a excentrickosťou sa stal jedným z najpopulárnejších umelcov 20. storočia. Okrem maľovania obrazov sa zaoberal aj knižnými ilustráciami, grafikami, plastikami, scénickými návrhmi, písaním a publikovaním básní. Tiež úspešne navrhoval sklenené predmety a hlavne šperky. Surrealizmus obohatil svojou paranoidno-kritickou metódou.
Hlavnými prvkami jeho umenia sú provokácia a šok. Provokuje sexuálnou a protináboženskou tematikou v obrazoch Fantóm sexappealu a Svätý grál. Svoje obrazy a metódy obhajoval výstredným spôsobom, hovorí o paranoidno-kritickej metóde, ktorá mu neumožňuje maľovať viditeľné predmety, ale tie, ktoré s nimi nejakým spôsobom súvisia. Tvrdil, že každý človek má právo na psychickú abnormalitu, pričom sám seba považoval za zdravého blázna.
Životopis
Jeho otec bol notár Salvador Dalí i Cusí, matka Felipa Doménech. Ako 6-ročný namaľoval svoj prvý obraz; krajinku, ktorú sám neskôr charakterizoval ako Dieťa na prechádzke v daždi lastovičiek.
V roku 1912 začal navštevovať školu vo Figueras, kde ho učil Esteban Traiter. O dva roky neskôr sa stal žiakom školy Bratstva kresťanského učenia. V tomto období sa spoznal s rodinou Pichotovou. Ramón Pichot Dalího usmerňoval a rozvíjal v ňom cit pre umenie. Z tejto doby pochádza obraz Choré dieťa.
Od roku 1915 navštevoval radovú strednú školu maristov vo Figueras, kde sa ho ujal profesor Núňez, nositeľ Rímskej ceny v odbore grafiky. Pod jeho vedením sa na dielach Rembrandta poučil o účinkoch šerosvitu. Naučil sa využívať návrhárske a rytecké umenie. Začal sa venovať maľbám žánrových obrazov, portrétov. V roku 1918 ho zaujalo dielo Mariana Fortunyho, kubizmus, filozofia Immanuela Kanta a mysticizmus Juana Grisa. Spolu s ďalšími miestnymi umelcami vystavil vo svojom rodnom meste niekoľko malieb, ktoré sa stretli s kladným ohlasom kritiky. Krátko na to dostal ponuku na plagát Trhy a slávnosti sv. Kríža v meste Figueras.
V roku 1919 vydáva v spolupráci s niekoľkými priateľmi umelecký časopis Štúdium. Z tej doby pochádza aj zbierka Dvaja cigáni. Vo svojich sedemnástich rokoch bol prijatý na špeciálnu školu maliarstva, sochárstva a grafiky v Madride.
Štúdium v Madride
Počas štúdia vyskúšal mnoho maliarskych štýlov. Imitoval holandský štýl 17. storočia – bol inšpirovaný hlavne Vermeerom, španielskym štýlom 17. a 19.storočia, impresionizmom, futurizmom, metafyzickou maľbou – pod vplyvom C. Carrà, kubizmom – inšpirovaný Pablom Picassom a J. Grisom. Spriatelil sa so spisovateľom Garcíom Lorcom, filmovým režisérom Luisom Buñuelom a skupinou anarchistov.
Určujúcim vzorom pre obrazy nasledujúceho obdobia sa stalo talianske hnutie Pittura metafisica (metafyzická maľba) na čele s Giorgiom de Chiricom. V roku 1924 bol z akadémie vylúčený, keďže odmietal absolvovať skúšku z výtvarného umenia. Tvrdil, že fakulta nie je dostatočne kompetentná ho skúšať.
Predsurrealistické obdobie
V tomto období namaľoval niekoľko realistických figurálnych obrazov a štúdie z prístavu Cadaqués.
Surrealistické obdobie
Svoj celkovo prvý surrealistický obraz Krv je sladšia ako med vytvoril v roku 1928 inšpirovaný trýznivým snom. Salvador Dalí, Lluís Montanya a Sebastian Gash publikujú manifest groc – žltý manifest, kde odhaľujú katalánsky neucentizmus ako falošnú hru s helenizmom. Snažia sa podporiť nové umelecké prúdy. V roku 1929 sa Dalí usadil v Paríži, kde v tom istom roku usporiadal výstavu. Úvod do katalógu mu napísal André Breton, ktorý ho zároveň prijal do surrealistickej skupiny. Približne v tomto období natočil spolu s Luisom Bunuelom dva surrealistické filmy Andalúzsky pes – 1929 a L’âge d’or (Zlatý vek) – 1931, ktoré po premiére v Paríži vyvolali škandál.
30. roky
Tridsiate roky predstavujú jeho najtvorivejšie obdobie. V roku 1931 vznikli jeho slávne diela Stálosť pamäti a Horiaca žirafa – 1935. Napriek všetkým teoretickým predpokladom však zostáva Dalí pod vplyvom iných surrealistických maliarov ako Max Ernst, Yves Tanguy. Kvôli svojmu častému „požičiavaniu nápadov“ bol obviňovaný z plagiátorstva.
V polovici tridsiatych rokov sa nechal inšpirovať Arcimboldovou a Bracelliho metódou podvojných zobrazení. V obraze Španielsko vytvára leonardovský jazdec postavu ženy. Jeho tvorbu do značnej miery ovplyvnila občianska vojna v Španielsku; z tohto obdobia pochádzajú obrazy ako Predtucha občianskej vojny, Kanibalizmus jesene a Paranonia.
V roku 1937 ho Breton vylúčil zo surrealistickej skupiny pre jeho akademický maliarsky štýl.
Pred vojnou
Ešte pred 2. svetovou vojnou Dalí opustil Európu a pokúsil sa usadiť v USA, kde sa snažil komerčne presadiť. Začal maľovať módne podobizne a náboženské výjavy – Ukrižovanie a Kristus sv. Jána z Kríža. S touto tvorbou konečne dosiahol oficiálne uznanie. V roku 1941 (19.11. – 11.1.) usporiadalo Múzeum moderných umení v New Yorku výstavu 30 Dalího malieb a 17 kresieb. Ďalším obrazom, ktorým zaujal verejnosť sa stala Melancholická atómovka – 1945, jej účelom bolo pripomenúť Hirošimu. Chester Dale ho poveril namaľovaním Poslednej večere – 1955 pre National Gallery of Art vo Washingtone.
Iná tvorba
Okrem obrazov sa Dalí venoval aj knižným ilustráciám. Najznámejšími sa stalo 24 ilustrácií k Lautréamontovým spevom Maldororovým, Donovi Quijotovi, Macbethovi a k Božskej komédii. Dalí je taktiež autorom mnohých fantastických publikácií, medzi ktoré patrí aj fiktívny životopis Tajný život Salvadora Dalího (1942) alebo Ako sa stať Dalím (1973). V päťdesiatych rokoch sa venoval navrhovaniu šperkov pre newyorských zlatníkov.
60. roky
Od šesťdesiatych rokov sa zúčastňoval mnohých reprezentačných výstav, pre ktoré zhotovoval obrazy. V roku 1958 získal čestnú medailu a medailu mesta Paríž. Jedným z jeho úspechov bola aj výstava v Tokiu v roku 1964. Španielska vláda mu udelila Veľký kríž Izabely Kastílskej. V tom čase maľoval Ezechielov sen, jednu zo 100 ilustrácií k Biblii. V roku 1972 bolo vo Figueras otvorené Dalího múzeum.
Rok na to namaľoval prvý stereoskopický obraz Dalí zozadu maľuje Galu zozadu. Dňa 9. mája 1979 sa stal členom École des Beaux-Arts.
Úpadok
V septembri 1984 sa podrobil plastickej operácii s cieľom odstrániť následky popálenín, ktoré utrpel pri požiari vo svojej izbe na zámku Púbol. Po smrti svojej manželky Galy, ktorá bola dlhé roky jeho inšpiráciou, postupne psychicky upadal a strácal chuť tvoriť.
23. januára 1989 zomrel vo Figueras na zlyhanie srdca.
Diela
- Med je sladší nez krv – 1927
- Andalúzsky pes – film, na ktorom spolupracoval s Luisom Buñuelom – 1928
- Viditeľná žena – kniha, ktorá obsahovala aj úvahu o paranoidno-kritickej metóde – 1930
- Zlatý vek – ostro protináboženský film, na ktorom spolupracoval s Luisom Buñuelom – 1928
- Labyrint – balet – 1941
- Tajomný život Salvadora Dalího – spisy – 1942
- Sentimentálny rozhovor – balet – 1944
- Šialený Tristan – balet – 1944
- Päťdesiat tajomstiev magického umenia – spisy – 1948
- Panna z Port Lligatu – 1949
- Kristus zo Saint Jean de la Croix – 1951
- Posledná večera – 1955
Literatúra
- Carré d'Art (Salvador Dali), J-P Thiollet, Anagramme Ed., 2008. ISBN 2350351890